K 10. výročiu smrti Martina Zlocha, novinára a kultúrneho dejateľa

8.nov 2016

Martin Zloch predčasne opustil tunajší svet. Kovačičania ho poznali ako všestranného kultúrneho dejateľa, ktorý bol svojou prácou všadeprítomný. Zaujímal sa o prácu v niekoľkých oblastiach národného života, všetky jeho záľuby súviseli s materinskou rečou a ľudovou minulosťou. Veľmi dobre poznal dejiny svojej rodnej dediny, zvyky a obyčaje, ľudovú tradíciu, mal rád ľudí. Jeho všestrannosť sa začala ešte v detstve, keď ako žiak základnej školy literárne tvoril a zaujímal sa o divadlo.

Martin Zloch

Martin Zloch

Martin Zloch (20. 3. 1970 – 8. 11. 2006) debutoval v detskom predstavení ako trinásťročný chlapec. V rámci Divadla VHV v Kovačici, počas svojej dlhej dvadsaťročnej hereckej kariére stvárňoval mnohé role.

Koncom osemdesiatych rokov hral najprv v predstavení Marat versus Sade, v ďalších rokoch sa okrem herectva prejavil aj ako režisér v divadelných predstaveniach U Kanátov, Pytliakova žena Cholera, v ktorých prispel aj ako kronikár kovačického divadelného života. Jeho profesionálnym vzorom mu bol Tomáš Hriešik Máško.

Martin Zloch pracoval vyše pätnásť rokov ako novinár. Začal v kovačickom rozhlase, kde bol hlásateľom, autorom vysielania Banátskou šíravou. Vysielaním Na modrej vlne sprevádzal poslucháčov vyše desať rokov. Neskoršie novinárčil aj v lokálnej televízii, moderoval programy v slovenskej reči. Po ňom zostali vzácne dokumentárne záznamy zo života Slovákov v Kovačici, jeho dokumentárny film Vianoce v Kovačici získal aj cenu.

Svoju lásku usmerňoval aj k literatúre. Písal poéziu a prózu, básne, poviedky pre deti. Svoju tvorbu uverejňoval v Klasoch, v časopise literárnych snaživcov z Padiny a Kovačice. Bol zakladateľom a predsedom Literárnej družiny Mateja Ambróziho v Kovačici.

Svojou prácou vyoral hlbokú brázdu aj v Matici slovenskej, v ktorej stál už pri jej obnovení a v dvoch posledných mandátoch bol aj podpredsedom MOMS. Pomáhal a podnecoval prácu Ženského spolku. Smrť ho prerušila v príprave osláv 10. výročia založenia dužiny básnikov, vydania publikácie o kňazovi a poetovi Matejovi Ambrózymu, v príprave projektu storočnice Kovačického procesu, nakrúcania dokumentárneho filmu z oblasti etnografie a pod.

Použité pramene: Časopis LD MA (2007) a 100 rokov divadla v Kovačici (1914 – 2014)

A. CHALUPOVÁ
A. CHALUPOVÁ

ANIČKA CHALUPOVÁ (1971) Ako novinárka začala v lokálnej rozhlasovej stanici v Kovačici, neskoršie ako šéfredaktorka v TV OK. Je autorkou viacerých dokumentárnych filmov, vysielaní pre deti a mládež, článkov z dejín Kovačice, početných kultúrno-spoločenských akcii a pod. Od 2011 roku pracuje v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu ako novinárka – dopisovateľka z Kovačice. Kontakt: chalupova@hl.rs

Napísať komentár

0 komentárov

Zatiaľ žiadne komentáre!

Môžete byť prvý, kto komentoval tento príspevok !

Napísať komentár
Zobraziť komentáre

Napísať komentár

PODMIENKY POUŽÍVANIA
Komentáre, ktoré obsahujú vulgárne, urážlivé, rasistické alebo šovinistické odkazy nebudú zverejnené. Prosíme čitateľov, aby pri písaní komentárov dbali na pravopisné pravidlá. Komentáre napísané veľkými písmenami nebudú zverejnené. Názory vyjadrené v komentároch predstavujú osobnú mienku autora komentára a nekorešpondujú s názormi redakcie Hlasu ľudu. *

Najnovšie komentáre

  • Jaro

    Jaro

    Toto ste chceli Slováci, toto? Aby vám reč zanikla, tlač a slovenské slovo? A čo ste čakali, keď ste si…

    Zobraziť článok
  • Jasna

    Jasna

    Nak sa nezhovarame o kadrovani aj kto chodil po obci nahovarat ludi za koho abi hlasovali.Jedna rodina na čele,ktora bola…

    Zobraziť článok
  • jasnovidec

    jasnovidec

    už dávno čanak nemá takú silu ako v roku 1992 ked mu voliči verili. sklamal, lebo bol pri moci a…

    Zobraziť článok
  • Jan

    Jan

    Canak deli sendvice a je separatista ako vecina slovakov seliakov preto hlasi v Petrovci. V hlavach gazdov seliakov sa sniva…

    Zobraziť článok
  • spolu žiť

    spolu žiť

    Mali by byť všetci traja Slováci, alebo aspoň dvaja ak sa pozeráme na tú etnickú proporciu na úrovni lokálnej samosprávy.

    Zobraziť článok