65-ročná slovakistika na Katedre slavistiky v Belehrade

11.máj 2017

65-ročná slovakistika na Katedre slavistiky v Belehrade

Na Katedre slavistiky Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade si včera pripomenuli a oslávili 65. výročie pôsobenia slovakistiky.

Počas týchto rokov samotné vyučovanie slovenského jazyka a literatúry, rovnako ako aj vyučovanie iných jazykov, prebiehalo rôznymi premenami. Vystriedali sa tu početní profesori, lektori a mnohí naši poprední lingvisti, literáti a spisovatelia získali prvé poznatky práve na Filologickej fakulte. Pripomenula to Dr. Zuzana Čížiková, ktorá na včerajšom sympóziu hovorila o dejinách a súčasnom stave belehradskej slovakistiky.

Okrem zamestnancov katedry a študentov toto významné jubileum poctili aj hostia zo Slovenskej republiky: Ing. Katarína Čamborová z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, doc. PhDr. Miloslav Vojtech, PhD., z Filozofickej fakulty UK v Bratislave, Mgr. Michaela Mošaťová, PhD., zo Studia Academica Slovaca a ďalší.

Pri tej príležitosti K. Čamborová pripomenula, že na základe dohody v oblasti vzdelávania, kultúry a športu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky v akademickom roku 1996/1997 vznikol Lektorát slovenského jazyka a kultúry na Katedre slavistiky.

Aj v minulom roku, v novembri, uzavretá bola ďalšia dôležitá dohoda medzi dvomi štátmi. Ide o program spolupráce v oblasti vzdelávania na obdobie rokov 2016 – 2020, ktorý ako povedala Ing. Čamborová, dáva priestor na realizáciu vzdelávacích foriem vo vzájomnej spolupráci, ako i štipendijných pobytov pre študentov a vedeckých pracovníkov.

Slovakistika dnes

Slovenský jazyk, literatúra a kultúra sa dnes vyučuje ako jednoodborové štúdium. Od roku 2002 si študenti slavistiky môžu voliť slovenčinu ako druhý slovanský jazyk, resp. literatúru. Slovakistické predmety sa ponúkajú aj ako voliteľné pre študentov iných odborov. Ročne sa na štúdium zapisuje 14 študentov, ktorí sú spravidla Neslováci.

Dr. Čížiková zdôrazňuje, že začínajúci študenti nemajú ani základné poznatky o slovenčine, avšak už na konci druhého ročníka dokážu komunikovať na úrovni základnej komunikácie. „Naši študenti sa veľmi plynule naučia hovoriť po slovensky, a ich prednosťou je aj to, keďže sú Neslováci, že nemajú ani vplyv nárečia a srbčiny,“ vysvetľuje Čížiková a dokladá, že naplno využívajú aj študijné pobyty na Slovensku a takisto v Českej republike, čo pravdaže pozitívne vplýva na ich osvojovanie si jazyka. V súčasnosti je na študijnom pobyte viac ako sedem študentov.

O študijných pobytoch sa pozitívne zmienil aj Dr. Dalibor Sokolović, zástupca šéfa katedry. „Takzvané akademické mobility sa začali realizovať tento rok, pretože aj ten celý program Erasmus plus vtedy naštartoval. Srbsko sa stalo partnerskou krajinou a spolupracuje s členskými krajinami. Snažíme sa v rámci tých projektov posielať aj študentov aj pracovníkov,“ povedal. Sú tu aj ďalšie programy, ktoré belehradskí študenti využívajú naplno.

Včerajšie stretnutie účastníci využili aj na usporiadanie prednášok, z literatúry a jazyka.

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.

E-mail: panikova@hl.rs