Ako prežiť?

8.apr 2013

Rómovia – na konferenciách ich je spravidla veľmi málo

K 8. APRÍLU – SVETOVÉMU DŇU RÓMOV

Róm – je to i Biely Bora z nezabudnuteľného Petrovićovho filmu Zberatelia peria, je to i dieťa žobrúce na ulici a prehŕňajúce sa v kontajneroch, je to i zberateľ sekundárnych surovín a robotník komunálneho podniku, je to i obyvateľ novosadského Šangaja či novobelehradských favelov… Toľko rozličného, ale i spoločného: od tmavšej pleti po konštatáciu, že sa život s nimi nikdy nemaznal.

Pretĺkajú sa ním, najčastejšie žijúc v otrasných podmienkach chudoby až biedy, bez zdravotnej a sociálnej ochrany, v totálne nevyhovujúcich podmienkach, ťažko sa školia a zamestnávajú, rýchlo umierajú. Takmer tri štvrte ich osídlení sú nelegálne, z ich 780 v Srbsku až 170 je v Belehrade.

Rómovia, ktorých podľa predvlaňajšieho sčítania obyvateľstva je takmer 150 000, majú problémy nielen so sebou, ale aj s inými. Mnohí ich príslušníci sú terčom viac ako šesťdesiatich percent fyzických útokov a incidentov u nás. Vystavení sú segregácii, izolácii, inzultácii. Ich život nie je toľko umením žiť, koľko (je) umením prežiť.

Zostalo tak, napriek mnohým krokom v sfére nápravy realizovaným počas dekády začleňovania Rómov 2005 – 2015. Celé roky je zameraná na štyri prioritné oblasti: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bývanie, na tri vzájomne súvisiace témy: ťažkú chudobu, hrubú diskrimináciu a stále otrasenú rodovú rovnosť. Načim názornejšia ukážka postoja k Rómom od skutočnosti, že iniciatíva s názvom Dekáda rómskeho začleňovania prijatá vládami deviatich krajín bola len prvou medzinárodnou kampaňou za zmenu ich postavenia. Toľko o úcte, ľudských a menšinových právach v jednotlivých ich segmentoch.

Srbsko pred štyrmi rokmi schválilo Stratégiu zveľadenia postavenia Rómov, akčný plán na jej realizáciu, vznikla Rada pre zlepšenie ich postavenia a uskutočnenie dekády začlenenia, v tomto polroku má byť prijatá i Stratégia boja proti diskriminácii, ktorá stanovuje celý rad opatrení – je ich trinásť – a osobitných cieľov. Je dobre, že je tak.

No všetky kroky, od harmonizácií právnych rámcov, cez prevenciu, po školenia a iné, sa minú účinkom, ak v tom nebudú všetci, alebo aspoň obrovská väčšina. Druhé, nemenej významné je to ľudské v nás. Snažme sa aspoň trochu inakšie, cez menej čierne okuliare, dívať na najohrozenejšiu a najchudobnejšiu menšinu. Na začiatok azda i to (po)stačí.

                                                                                                   O. Filip


 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs