Ako vychovávať národ?

14.mar 2013

Pazovská inteligencia s hostiteľmi na zájazde v Trenčíne – F. Klátik stojí celkom hore, druhý zľava

V súčasnej dobe sa učíme práci na počítači a prostredníctvom internetu sa informujeme o novinkách doma a vo svete. Na informovanie a edukáciu nám slúžia aj iné masové médiá: rozhlas, televízia a tlač. Vedomosti si k tomu môžeme (ak chceme) dopĺňať knihami, zriedkavejšie na seminároch, prednáškach a tribúnach. Všetko to iba z vlastnej iniciatívy.

V minulosti, zvlášť po prvej svetovej vojne, štátu a spoločnosti záležalo na tom, aby si ľud dopĺňal znalosti z rozličných oblastí podnikania a spoločenského života. Nie náhodou preto osvetových pracovníkov, lekárov, inžinierov a farárov vyzvali, aby zakladali spolky, krúžky a kurzy z rozličných odborov. Tak sa aj pri čitárňach zakladali kultúrno-osvetové spolky a krúžky, na ktorých sa usporadúvali kurzy a prednášky z roľníctva, včelárstva, výšivkárstva, remeselníctva, divadelníctva…

Slovenská inteligencia na výlete (pred holičstvom); F. Klátik stojí v strede, opretý o ohradu

„Stará Pazova si za desať rokov vydobyla predné miesto reálnej drobnej osvetovej činnosti medzi slovenskými obcami. Zo Starej Pazovy vyšlo československé družstevné hnutie, odtiaľto sa riadilo čsl. ľudové školstvo, detský časopis Zornička, dala sa iniciatíva k učiteľstvu a k osvetovým zjazdom, riadili sa  učiteľské doplňovacie kurzy, vymáhalo sa umiestnenie čsl. učiteľského dorastu, uplatnenie materinskej reči na ľudových školách, založila sa  slovenská ústredná putujúca knižnica. Touto svojou ľudovýchovnou činnosťou stala sa Pazova vzorom aj iným slovenským obciam,“ uviedol učiteľ Ferdinand Klátik v článku Desať rokov ľudovýchovnej činnosti, ktorý bol uverejnený roku 1933 (na pokračovanie) v Evanjelickom hlásniku.

Ferdinand Klátik opisoval aj konkrétne problémy, ktorými sa nositelia ľudovýchovnej činnosti zaoberali. Dokonca prízvukoval, že toto hnutie vyvolávalo tuhé boje medzi ľuďmi i v jednotlivých rodinách: „Mladíci a mužovia, ktorí navštevovali večernú roľnícku školu, boli vysmievaní, „že sa idú do školy učiť“. To isté bolo i s dievčatami, ktoré chodili do večernej dievčenskej školy. Mladí murárski majstri sa pre vysmievanie známych hanbili do školy brávať dosky na kreslenie. V rodinách často prichádzalo k nepokojom medzi pokročilým synom a konzervatívnym otcom…“ Učiteľ Klátik sa sťažoval na majetnejšiu vrstvu rodín, ktorá u Slovákov bola konzervatívnejšia od chudobných rodín, a bohatých gazdov inej národnosti. V tom kontexte uviedol, že Srbi v Starej Pazove mali veľmi vyvinutý obchod a priemysel: „Úradníctvo (okresné náčelníctvo, súd, pošta, železnica, financie, obecná a školská správa) je výlučne srbské, čo je aj prirodzené, lebo Slováci pazovskí iba od prevratu zasielajú deti do stredných škôl. Nemal ich kto na to navádzať, ba ani len remeslu a obchodu sa nevenovali a čo viacej, ľud bol od svojich inteligentov odrádzaný od „zpanštenia“.  Zaujímavé je tiež, že k nám nikdy nebol pritiahnutý alebo volaný lekár alebo pravotár Slovák, hoci naša obec a náš okres vyživili i dali možnosť zbohatnúť iným. Ani len takému Kukučínovi nenašlo sa prístrešie, keď sa sem chcel dosťahovať ako lekár.“

Stisk pred Slovenskou pospolitou čitárňou v Starej Pazove

Aby povzbudil svoj národ, učiteľ Ferdinand Klátik uverejnil aj to, akú mienku o vtedajších Slovákoch mali Srbi: „Miestni Srbi a juhoslovanské úrady vôbec na naše obrodné, ba povedali by sme národné hnutie, dívajú sa sympaticky a nikdy nekládli prekážky našim snahám. Oni si vysoko vážia pilnosť, vytrvalosť, rozumnosť v živote, čistotu a domácu sporiadanosť nášho ľudu, ale nemôžu rozumieť myšlienkovému chaosu v našom cirkevnom, politickom a obecnom živote. Náš človek je k cudziemu mäkký, ústupčivý, zhovievavý; ku svojmu však neúprostný sudca, čo je u Srbov práve naopak. A tieto črty v slovanskej povahe u Srba s takou výraznou národnou povahou nie sú sympatické. V očiach Srba je Slovák „človek dobrý“, ale nie „muž“. Toto má však i svoje dobré stránky, lebo keby bolo naopak, nevyhlo by sa zrážkam.“

„Ľudovýchovná činnosť na dedine je bylinka krehkej a jemnej konštrukcie. Čo ste stavali za roky s ťažkou námahou, kde ste obetovali nielen čas, vlastný groš, ochotu, svoje schopnosti a svoje nervy, a pri každej práci ste sa snažili ku každému, aby ste ho mohli povýšiť, stačí niekoľko ľudí, ba často i jediný človek, aby všetka vaša námaha vyšla na zmar. Ľudovýchovný pracovník musí byť pripravený na boj a vychádza z neho ako víťaz len vtedy, ak je dôsledný, ak sú jeho zámery čisté a úprimné a snaží sa, aby predstavoval hodnotu, hoci hodnotu i menšieho stupňa,“  uzavrel vo svojej možno aj dnes aktuálnej besednici publicista Ferdinand Klátik  (1895 – 1944), k tomu ešte aj pedagóg, detský spisovateľ, lingvista a kultúrny dejateľ zo Starej Pazovy.

Katarína Verešová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs