Aktuality zo sveta

1.jan 2013

 

Ozdobnica čínska

POČET POĽNOHOSPODÁRSKYCH FARIEM V EÚ STÁLE KLESÁ

Podľa výsledkov sčítania v odvetví poľnohospodárstva v EÚ poklesol medzi rokmi 2003 a 2010 počet fariem o 20 %, zatiaľ čo výmera celkovej poľnohospodársky využívanej pôdy sa znížila len o 2 %. Priemerná veľkosť farmy v EÚ sa zvýšila z 12 (2003) na 14 hektárov (2010). Najväčší podiel fariem bol v Rumunsku, Taliansku, Poľsku, Španielsku, Grécku, Maďarsku a Francúzsku. Okrem Malty a Švédska poklesol v sledovanom období celkový počet fariem vo všetkých členských štátoch EÚ. Najväčší podiel poľnohospodársky využívaných plôch bol vo Francúzsku (27,1 mil. / ha), nasledovalo Španielsko, Nemecko, Veľká Británia, Poľsko, Rumunsko a Taliansko. Poľnohospodársky využívané plochy sa v období od roku 2003 do 2010 zredukovali v 19 členských štátoch EÚ, medzi inými aj na Slovensku, a to o 9,4 %.

 

VPLYV OBSAHU ZINKU A BÓRU NA KONCENTRÁCIU MEDI, MANGÁNU A ŽELEZA V LISTOCH KUKURICE

Mikroelementy, ako napríklad zinok /Zn/, mangán /Mn/ a železo /Fe/, sú dôležité pre biochemické reakcie, ktoré prebiehajú v kukurici pri jej raste a vývine. Pre stanovenie koncentrácie medi /Cu/, Mn a Fe v listoch kukurice a ich vzájomnú interakciu boli vo Fars, v Iráne, v rokoch 2009 – 2010 vykonané dva poľné pokusy. Pokusy zahŕňali 4 úrovne hnojenia bórom (0,3 a 6 kg/ha) pridaním do pôdy a bór aplikovaný formou listovej výživy (v koncentrácii 0,3 %) a 5 úrovní hnojenia zinkom (0,8, 16 a 24 kg/ha) aplikovaného do pôdy a foliárne (v 0,5 % koncentrácii). V rámci základného hnojenia bol dodaný dusík v dávke 180 kg/ha (vo forme močoviny), fosfor v dávke 70 kg/ha vo forme trojitého superfosfátu (so 46 % P2O5) a draslík v dávke 75 kg/ha vo forme síranu draselného (s 50 % K2O). Výsledky ukázali synergizmus medzi zinkom a meďou. Pri foliárnej aplikácii zinku sa zvýšil obsah medi v listoch, kým aplikácia zinku do pôdy nemala taký výrazný účinok. Prítomnosť vysokej úrovne bóru v pôde pozitívne ovplyvnila obsah železa v listoch. Aplikácia bóru vo forme listovej výživy bola tiež oveľa efektívnejšia ako aplikácia do pôdy. Bol tiež zistený antagonizmus medzi železom a zinkom. Vysoká dávka zinku do pôdy (24 kg/ha) pôsobila ako zábrana zvýšeniu hladiny železa v listoch pri aplikácii bóru. Ako sa ukázalo, listové analýzy sú oveľa efektívnejšie pri diagnostike deficitu mikroelementov v porovnaní s pôdnymi rozbormi, pretože ich obsah závisí od mnohých faktorov (vývojové štádium rastliny, klimatické podmienky, prijateľnosť živín v pôde, závlaha atď.).

 

MILIARDA TON BIOMASY, ALE ZA AKÚ CENU?

Pred časom si v USA vďaka politickému rozhodnutiu stanovili cieľ, že do roku 2030 nahradia 30 % spotreby ropy biopalivami. Nakoľko je táto predstava reálna, riešili na University of Illinois. Tím odborníkov na poľnohospodárstvo preveroval, či bude dostatok plochy na pestovanie plodín pre produkciu biopalív pri súčasnom uspokojení dopytu po potravinách. Výsledok práce bol prezentovaný v časopise American Journal of Agricultural Economics. Ide v nej o prepočet nákladov na vyprodukovanie miliardy ton biomasy. Výsledkom je dobrá aj zlá správa. Tou dobrou je, že USA budú schopné v roku 2030 produkovať 600 až 900 miliónov ton biomasy. Tou zlou je, že to bude stáť oveľa viac peňazí, ako sa pôvodne predpokladalo. Plánovaný objem biomasy bude možné dať dohromady len vtedy, keď sa poskladajú výťažky všetkých oblastí, kde je možné poľnohospodársku činnosť realizovať, a nebudú sa brať ohľady na náklady. Ďalšou podmienkou je, že sa vo veľkom začnú pestovať netradičné plodiny. Jedná sa predovšetkým o plodiny, ktoré vynikajú vysokou produkciou. Jednou z nich je ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis). V poslednej dobe však odborníci začínajú vkladať viac nádej do prosa prutnatého. Predstavy o pestovaní energetických plodín vychádzali najskôr z ekonomicky najrentabilnejších plodín, v relatívne optimálnych podmienkach. Ako však narastie potreba biomasy, zvyšovať sa budú aj náklady. Pestovanie sa celkovo predraží, pretože sa budú musieť využívať aj pozemky s horšími pôdnymi a klimatickými podmienkami. Bez trvácich tráv s vysokou produkčnou schopnosťou by sa miliardu ton biomasy vyrobiť nepodarilo. Nemilým zistením je, že sa  náklady na biomasu budú pohybovať okolo 140 dolárov za tonu, kým väčšina doteraz realizovaných prepočtov dospela k nákladom v rozmedzí 40 – 50 dolárov za tonu. Podľa názoru niektorých odborníkov sú aj tieto prepočty správne, ale reálne sú len na najbližšiu dobu a blízke, tzv. „mäkké“ ciele. Čím viac sa budeme blížiť k vytýčenej hranici produkcie biomasy pre plánovanú náhradu 30 % ropných palív, tým rýchlejšie budú rásť aj náklady na pestovanie a zber. Zatiaľ je ale všetko v začiatkoch a výroba prvej generácie biopalív sa iba rozbieha. Využíva sa pritom predovšetkým kukurica. Politika energetickej nezávislosti a bezpečnosti, ktorú USA prijali v roku 2007, sa ale čoskoro zmení. Po roku 2015 sa bude môcť z obilia vyrábať len 56 000 000 000 litrov etanolu. K tomuto direktívnemu opatreniu USA pristúpilo preto, lebo sa ekonómovia báli, že by sa USA zo závislosti na rope stali postupne závislé na dovoze potravín. Navyše je tu aj ďalší problém. Opakované pestovanie obilnín „obohacuje otca, ale ochudobňuje syna“. Okrem toho zhoršuje aj kvalitu vody. To všetko prispeje k tomu, že budúcnosť patrí najmä vytrvalým trávam. Uplatní sa aj celý rad špecifických plodín. To budú musieť akceptovať aj spracovateľské linky, a tým sa konečný produkt zase predraží. A čo Európa? Pre Európu stanovila záväzné ciele v používaní energie z obnoviteľných zdrojov smernica Európskej komisie č. 28/2009. Podľa nej by sa mal do roku 2020 dosiahnuť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ 20 %. Výhľad počíta s tým, že energia z biopalív dosiahne v roku 2020 až 8,5 %. Zatiaľ čo dnes v spotrebe biopalív v EÚ dominuje bionafta, za desať rokov by mal naopak prevažovať bioetanol.

pripravila: Ľ. S.

 

 

 

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs