Aspekty záujmu

13.aug 2013

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (2)

Európska únia je pojem, ktorý bol azda najfrekventovanejší v uplynulých mesiacoch. Mohol to byť i oveľa skorej: ak pre nič iné, tak kvôli tomu, že už pred pár rokmi únia bola najvýznamnejším obchodným partnerom Srbska. Napríklad v roku 2011 sme 56 percent výmeny mali s jej členmi, so štátmi CEFTA sedemnásť percent, s Ruskom desať a s Čínou štyri percentá výmeny.

Pozitívne posuny, reformy, júnové rozhodnutie európskych lídrov odštartovať prístupový proces pre Srbsko sa rýchlo premietli aj do inakšej, kladnejšej nálady nášho obyvateľstva k EÚ, zvlášť v porovnaní s tou decembrovou. Koncom roku 2012, na otázku, čo Srbsku prinesie status kandidáta, každý tretí anketovaný odpovedal, že lepší život a nové pracovné príležitosti. V júli takýchto odpovedí bolo o päť percent viac, čiže 38 percent. Druhou najčastejšou odpoveďou bol prístup európskym fondom: v decembri mal 28 percent stúpencov, v júli už 33 percent respondentov. Najvýraznejší, až osempercentný náskok si možno všimnúť pri odpovedi, že pôjde o lepšie meno Srbska: rast z 24 na 32 percent.

Opýtaní sa dosť precízne vyjadrovali aj k otázke, aký je terajší status našej krajiny v rokovaniach o pristúpení Európskej únii? Najčastejšou odpoveďou, ktorú preferuje 59 percent respondentov, je, že očakávame začiatok rokovaní. To, že už rokujeme o členstve v Európskej únii, sa nazdáva štrnásť percent opýtaných a že sme sa stali kandidátom, si myslí päť percent anketovaných. Čosi viac ako dvadsať percent alebo to nevie, alebo odmietlo poskytnúť odpoveď na uvedenú otázku.

Pri každom z týchto prieskumov, ktoré prebiehajú viac ako desaťročie, a to dvakrát každý rok, zvlášť boli zaujímavé odpovede na otázky týkajúce sa reforiem. Tie totiž naznačovali, ktoré sú najvypuklejšie spoločenské, politické a hospodárske problémy u nás, samozrejme, z aspektu občanov. Na otázku: Ktoré z reforiem sú podľa vášho názoru najdôležitejšie? – presvedčivo je najviac odpovedí, takmer každá piata alebo osemnásť percent, že je to boj proti korupcii. Na druhom mieste je reforma súdnictva (dvanásť percent), reforma zdravotníckej sústavy (desať percent). Po osem percent opýtaných za najdôležitejšie zmeny považuje lepšiu ochranu ľudských práv, ako i ochranu spotrebiteľov. Reformy poľnohospodárstva a vzdelávacej sústavy majú najväčší význam pre po šesť percent anketovaných.

Jeden z pozitívnych pretrvávajúcich trendov je ten, že by sme reformy mali realizovať predovšetkým v záujme vzniku lepšieho Srbska, teda kvôli sebe a nie kvôli Európskej únii. Takmer sedemdesiat percent respondentov je stúpencom tohto názoru. Len jedenásť percent sa nazdáva, že by sme nevyhnutné reformy mali zrealizovať predovšetkým preto, že ide o podmienky, ktoré nám v kontexte vstupu kladie Európska únia. To, že reformy vôbec nemáme realizovať, si myslí len každý dvadsiaty piaty opýtaný. Postoj k tomu nemalo sedemnásť percent opýtaných.

                                         (Nabudúce: Projekty, podpora a pomoc)

                                                                                                         O. Filip

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs