Bez hospodárstva nieto ani osady

30.máj 2013

Po dlhšom čase sme znovu navštívili najsevernejšiu osadu vo Vojvodine obývanú Slovákmi – Ostojićevo v Obci Čoka. Je to zároveň aj jedno z najstarších sídlisk v tejto časti Banátu, možno aj širšie, s viac ako osemstoročnou minulosťou. Toho času v osade žije 2 830 obyvateľov, z čoho viac ako polovica sú Srbi, nasledujú Maďari (660) a Slováci, resp. Poliaci, ktorých na poslednom sčítaní bolo 161, Rómovia (300) a okolo 200 Ostojićevčanov sa vyjadrilo ako Vojvodinčania.

22JCeslar– Ostojićevo v podstate má všetko, čo občania potrebujú – školu, v ktorej sa vyučuje v srbskom a maďarskom jazyku, škôlku, ambulanciu a lekára a stomatológa počas celého týždňa, zverolekárske ambulancie… Osada je cestami dobre spojená s najbližšími strediskami Čokou, Sentou a Kikindou a ďalej so Suboticou, Zreňaninom, Novým Sadom… Aj vo väčšine ulíc v osade je vybudovaná buď asfaltka alebo kamenná cesta, ale ešte stále máme asi 8 kilometrov neasfaltovaných ulíc, ktoré by sme chceli asfaltovať, ale to dnes ide veľmi ťažko. Aj spoločenský a športový život je čulý. Občania sú činní v troch kultúrnych spolkoch. Okrem toho máme mužský a ženský futbalový klub, stolnotenisový klub, ktorý súťaží v prvej lige, hádzanársky klub súťažiaci vo Vojvodinskej lige, poľovnícky spolok a jazdecký klub, ktorý už viac ako 30 rokov usporadúva chýrečnú prehliadku pracovných a parádnych koní a fiakrov. Pred niekoľkými rokmi sme z prostriedkov samozdanenia vystavali aj nový ústredný vodovod. Zostalo ešte len uzavrieť tzv. prsteň okolo osady, a tým spôsobom občanom, ktorý skôr mali vlastné interné vodovody, zabezpečiť rovnaký tlak, aký majú všetci ostatní občania. Zásobovanie vodou teda máme riešené na dlhšiu dobu. Spravovanie vodovodu sme zverili VKP v Čoke, ktorý to v podstate dobre robí, ibaže v týchto dňoch vyvolal hnev občanov tým, že začali vypájať dlžníkov, ktorých dlh za strovenú vodu prevýšil 3 000 dinárov. Myslím si, že bez ohľadu na dlhy nemali právo ľudí ukrátiť o niečo, od čoho život závisí a voda tým akiste je. Tým skôr, že v osade nemáme verejnú studňu, – zdôraznil predseda MS Ostojićevo Josip Česlár.

Predseda ostojićevského MS ďalej hovorí, že prioritou v práci MS je kopanie pouličných kanálov na odvádzanie atmosferických vôd, ktoré  nesvedomití občania pred svojimi domami zahrabali, v dôsledku čoho počas výdatnejších spŕšok v jednotlivých častiach osady stojí voda. S Direkciou pre výstavbu mesta v Čoke sa dohodli, že kanály budú kopať v 12 uliciach. Časť tých prác je vykonaná v uplynulom období a toho roku by v tom mali pokračovať. Čoraz viac sa ako nutnosť nastoľuje aj otázka výstavby kanalizácie na odvádzanie a prečisťovanie odpadových vôd.

– Takmer každá domácnosť má jednu, prípadne dve žumpy, ktoré, aj keď sú hlboké 4 – 5 metrov, sa veľmi rýchlo plnia a občania ich musia často vyprázdniť, – vysvetľuje Česlár. – Okrem toho odpadové vody v žumpách dvíhajú hladinu spodných vôd a znečisťujú pôdu, takže by sme výstavbou kanalizácie riešili tento veľký problém. Máme aj vízie na pláne plynofikácie osady, ale to v tejto chvíli nie je priorita, – hovorí.

Problém nad všetky problémy v Ostojićeve – podľa slov nášho spolubesedníka – je fakt, že dedina neúprosne starne a že sa počet obyvateľov zmenšuje.

– Hospodárstvo je zničené a mladí ľudia po skončení školy odchádzajú  za prácou do väčších stredísk. Z hospodárskych podnikov tu funguje iba poľnohospodárske družstvo Remi trade, ktoré zamestnáva 10 až 12 robotníkov a ešte určitý počet zamestnancov v predajniach. Menší počet Ostojićevčanov si na život zarába aj v niekoľkých podnikoch v Čoke, pričom vari najväčší počet pracuje v rôznych štátnych ustanovizniach a obecnej správe. Vcelku podľa mojich voľných odhadov zamestnaných je 10 až 12 percent práceschopného obyvateľstva Ostojićeva, ďalších 35 percent sú penzisti a ostatní, teda vyše polovice sú orientovaní na poľnohospodárstvo, alebo sú nezamestnaní.

Predseda MS v Ostojićeve, ktorí je aj riaditeľom Poľnohospodárskej poradenskej služby v Sente, hovorí, že aj v Ostojićeve je vykonaná svojrázna diferenciácia poľnohospodárskych gazdovstiev, v ktorej sa vyčlenilo 7 až 10 veľkých gazdovstiev, ktoré obrábajú viac ako 100 hektárov. Určitý počet gazdovstiev patrí do kategórie strednej veľkosti s 50 hektármi pôdy, pokým väčšina gazdovstiev sú malé do 10 hektárov, ktoré ich majitelia obrábajú popri inom zamestnaní, lebo obrábaním takých pomerne malých plôch si nemožno zarobiť na život. V poľnohospodárstve dominuje rastlinná výroba, pokým intenzívnejšia vysokoakumulačná výroba, ako je napríklad ovocinárstvo, zeleninárstvo a podobné pre Ostojićevčanov nie je lákavá. Zaniklo dokonca aj skôr značne zastúpené pestovanie liečivých rastlín. Aj dobytkárstvo a najmä chov svíň a kráv zaznamenávajú úplný úpadok.

– Skôr takmer každá domácnosť v Ostojićeve mala aspoň jednu prasnicu a bol vyvinutý aj chov kŕmnikov pre potreby mäsového priemyslu v Čoke. Bitúnok prestal pracovať a chov sa stal úplne nerentabilným, takže mnohí občania nielenže prestali chovať svine pre trh, ale ich už nechovajú ani pre vlastné potreby, lebo vypočítali, že je lacnejšie raz či dvakrát ročne si kúpiť kŕmnik, alebo mäso a hotové výrobky v mäsiarni. V expanzii je iba ovčiarstvo, čo sa mohlo aj očakávať, vzhľadom na ozaj veľké a nevyužité pasienky, teda lacné krmivo v okolí osady. Okrem toho aj dopyt po jahňacine a vlne je v poslednom čase čoraz väčší.

O perspektíve Ostojićeva v budúcnosti Josip Česlár hovorí:

– Kľúč obstátia dediny je v hospodárstve. Sú náznaky, že mäsový priemysel v Čoke znovu začne pracovať a že sa aj privatizácia podniku na spracovanie liečivých rastlín Menta v Padeji konečne ukončí. S rozmachom týchto dvoch priemyselných gigantov reálne je očakávať, že sa vytvoria predpoklady na väčšie zamestnávanie a že občania znovu začnú pestovať vysokoakumulačné liečivé rastliny, prípadne zaoberať sa chovom svíň na druhej strane. Dokonca – podľa mojej mienky –  to by mnohé rodiny z miest, ktoré zápasia s existenčnými problémami, mohlo podnietiť, aby sa vrátili na dedinu. Všeobecne je známe, že život v meste je dnes omnoho drahší ako život na dedine. V meste, ako je napr. Senta, na kúpu bytu treba najmenej 50 tisíc eur, pričom za tie peniaze v Ostojićeve možno kúpiť celú ulicu. Tak dom s priedomím a záhradou rozlohy do 20 árov a s objektmi na chov svíň, ktoré sú súčasťou každej tunajšej domácnosti, možno kúpiť za 2 500 eur. V Ostojićeve dodnes nenájdete domácnosť, ktorá nemá objekty na chov svíň a ktorá nejakým spôsobom nebola viazaná s bitúnkom v Čoke. Okrem toho náš chotár sa rozprestiera na vyše 6-tisíc hektárov a pôda je výborná na pestovanie liečivých rastlín. Keby bitúnok v Čoke a Menta v Padeji začali s prácou, verím, že by naša dedina ožila.

V. Hudec

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs