Budú sa úspešnejšie riešiť krízy?

22.jan 2013

SVET V ROKU 2012 (6)

Okrem mnohých dopredu známych udalostí, ako je napríklad júnový samit G8 v Severnom Írsku, narodenie kráľovského dediča – prvého dieťaťa princa Williama a vojvodkyne Catherine – vo Veľkej Británii v tom istom mesiaci, vstup Chorvátska do EÚ 1. júla, samit G20 v Rusku v septembri, parlamentné voľby v Nemecku na jeseň a mnohých iných, jasné je, že sa pokojne môže stať, že v priebehu roka 2013 sa vyskytnú aj iné, dokonca také, ktoré budú mať v konečnom dôsledku podstatne vyšší význam.

Prognózy svetových analytikov týkajúce sa globálnych trendov nie sú optimistické. Naznačujú, že žiadna zo zahraničnopolitických otázok nebude pre globálnu bezpečnosť, ekonomiku a politiku dôležitejšia než úspešné čelenie USA a Európy svetovej kríze. Odhaduje sa, že by hrubý spoločenský dôchodok eurozóny mohol stúpiť len o pol percenta, že sa Nemecko a Francúzsko ťažko posunú od nuly, kým Grécko, Španielsko a Portugalsko naďalej bude trápiť recesia. V USA by situácia mohla byť o čosi lepšia, s dvojpercentným rastom, no to je málo, aby sa zachovalo doterajšie renomé Západu. Postupné americké sťahovanie z globálnych záležitostí do ohniska pozornosti vysúva druhú najväčšiu ekonomiku sveta – Čínu. Znamená to, že aj Washington aj Peking musia podniknúť ťažké kroky v definovaní nových vzťahov veľkých síl prispôsobených pozícii Číny na svetovom trhu.

Keď ide o bezpečnosť, najkritickejšie rozhodnutie bude súvisieť s možnosťou spolupráce USA a Ruska na sústave protiraketovej obrany, ktorej budovanie plánuje tak Washington, ako i Moskva. Táto téma zrejme bude kľúčová pre vzťah Ruska so Západom, ako aj pre budúcnosť kontroly jadrového zbrojenia. Nakoľko sa spolupráca realizuje, bude to dobré, ale ak nie?

Okrem posunov a presunov moci netreba zabúdať ani na staronové krízy, zvlášť tú na Blízkom východe. Oblasť od Maroka po Irán je tak či onak vystavená následkom arabskej jari. Islamisti sa dostali do opozície a presadzujú sa v moci. Z náboženských hnutí sa stávajú politické strany a liberálne sily sa pokúšajú zachovať doterajší vplyv. Čoraz výraznejšie sa na povrch dostáva celé stáročia pretrvávajúca zrážka sunitov a šiitov, otriasajúca pásmo od Iraku do Sýrie, od Jemenu po Saudskú Arábiu. V izraelsko-palestínskej zrážke si možno všimnúť, že je všeobecne ujaté východisko podľa návodu založeného na existencii dvoch štátov dnes len mŕtvym slovom na papieri. Pozorovatelia diania na indickom podkontinente si kladú otázku, ako India a Pakistan, ale i Irán a štáty centrálnej Ázie zareagujú na oznámené sťahovanie USA z Afganistanu. Okrem regionálnych a iných kríz svet výrazne trápia i klimatické zmeny.

Zdá sa, že je podstatou odpovede na otázku budú sa úspešnejšie riešiť krízy, skutočné a hlbšie uvedomenie si ich možných následkov. S každým otáľaním východiská budú zložitejšie, následky komplikovanejšie. Svet je však len jeden a spoločný. Práve taká by mala byť i zodpovednosť oň.

                                                                                               Oto Filip

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs