„Vydávajú byty…“

„Vydávajú byty…“

🕔17. aug 2015

O slovese vydať (sa) a nedokonavej podobe vydávať (sa) zdá sa nám, že všetko vieme. Vydať je dostať zo seba: zem vydá úrodu, vydať zo seba všetku silu; nevydal hláska. Aj odovzdať do rúk, do vlastníctva či dať do moci: vydať

Čitať viac
V nasledujúcej časti ja sprevádzam…

V nasledujúcej časti ja sprevádzam…

🕔30. júla 2015

Určite ste sa dovtípili, že konštatácia v titulku nie je nič iné len svojrázna slovná hra, či úvod na vysvetlenie slov nasledujúci a sprevádzať. Nie náhodou sú zaradené spolu, i keď nemajú ani z gramatického hľadiska, ani z významového nič

Čitať viac
Zase pozdíš, všetko viac mi to vadí!

Zase pozdíš, všetko viac mi to vadí!

🕔23. júla 2015

Ak vás náhodou niekto takto skritizuje, dá vám proste najavo, že mu lezie na nervy vaše neustále meškanie, nerobte si z toho ťažkú hlavu. Naskutku ho zaskočte otázkami, čo mu to vlastne znamená, a ako to hovorí, keďže ani jedno,

Čitať viac
Zlato moje, ako si?

Zlato moje, ako si?

🕔16. júla 2015

Koľkokrát ste, či pri náhodnom stretnutí, či pri stretnutí s dôverným blízkym alebo pri vyjadrovaní citového, resp. vôľového vzťahu, vyslovili túto zdvorilostnú frázu: „Zlato moje, ako si?“ Nespočetnekrát, všakže! Vplyv prostredia aj pri tejto vetnej konštrukcii urobil svoje. Pre nás

Čitať viac
Pekná je tá „svetlá“ farba

Pekná je tá „svetlá“ farba

🕔9. júla 2015

Svojráznym špecifikom nás tunajších Slovákov je aj pekná „svetlá“ farba. Obľúbené sú nám „svetlé“ blúzky, „svetlé“ tričká, lebo sú k tomu aj elegantné. Aj „svetlá“ farba na domoch sa nám páči. Dokonca „svetlá“ farba je slovenská. A čo vskutku prídavné

Čitať viac
Na „odvratné“ lieky sme „odporní“?

Na „odvratné“ lieky sme „odporní“?

🕔6. júla 2015

„Na sirupy, lieky alebo epidémie sme už odporní, porasty ozimín sú na mráz odporné, včely sú odporné na choroby…“ My dolnozemskí Slováci tomuto rozumieme, ale aké prídavné meno v spisovnom jazyku v tejto súvislosti použiť?! V slovenčine prídavné meno odporný

Čitať viac
Dvere zapravíme, či zamkneme?

Dvere zapravíme, či zamkneme?

🕔29. júna 2015

Keď kľúč v zámke otočíme, čo vlastne urobíme?! My tomu nepovieme inak, len že dvere „zapravíme“. Ale či ich skutočne zapravíme, a čo tým slovesom označujeme, pozrime sa do slovníka, aké významy majú slovesá zamknúť a zapraviť. A potom sa

Čitať viac
Žeby rúrami prúdila krv a cievami tiekla voda?!

Žeby rúrami prúdila krv a cievami tiekla voda?!

🕔18. júna 2015

Pre „odborníkov“, ktorým ale spisovná slovenčina neleží pri srdci a srbské a slovenské prešľapy ešte ako vedia použiť „v tom správnom znení“, je také samozrejmé vyjadrovanie typu: „Cievy kládli do zeme.“; „Voda v cievach bola znečistená.“ … Veď čo je na tom zle?!

Čitať viac
Zhrbený chrbát je zohnutý alebo pohnutý?

Zhrbený chrbát je zohnutý alebo pohnutý?

🕔15. júna 2015

Na prvý pohľad rovnoznačné prídavné mená pohnutý a zohnutý sa predsa len významovo rozlišujú. Prídavné meno pohnutý je knižné a použijeme ho v prípade, keď chceme vyjadriť náš citový stav; jeho významy sú: – dojatý, vzrušený, napríklad hovoriť pohnutým hlasom; – rušný,

Čitať viac
„Nebolo mi pravo, tak mi bolo krivo!“

„Nebolo mi pravo, tak mi bolo krivo!“

🕔1. júna 2015

Pre neznalcov vojvodinskej slovenčiny, takej špecifickej, inej a už príliš posrbčenej, konštatácie „nebolo mi pravo“, „tak mi bolo krivo“ nie sú vôbec pochopiteľné. A čo my vlastne nimi chceme vyjadriť? Srbskou príslovkou „pravo“ v takej nenáležitej syntagme „nebolo mi pravo“ vyjadrujeme pocit nespokojnosti s niečím

Čitať viac