Cena pšenice podceňujúce nízka

18.júl 2013

Žatva pšenice na vojvodinských poliach sa pomaly chýli ku koncu. Kým sa tieto riadky dostanú k čitateľom, asi už všetka úroda bude v sýpkach. Poľnohospodári v Bielom Blate sú s úrodou nanajvýš spokojní, priemerne namlátili 3 tony z jutra, čiže 5 ton z hektára. Bolo by vraj aj viac, nebyť vody, ktorá na jar stála na poliach a zmenšila úrodu.

Igor Ábelovský

Igor Ábelovský

V aradáčskom chotári žatva trvala trochu dlhšie, pretože spodné vody, resp. rozmočená pôda v jednotlivých častiach chotára, zvlášť pri Tise, nedovolila kombajnom vojsť do pšeničných lánov. Úroda je však aj tu výborná, miestami viac ako 4 tony z jutra. Niekde porasty pod ťarchou klasov a pôsobením silného vetra poľahli, takže časť úrody zostala na zemi, ale Aradáčanov to veľmi nehnevá, lebo tuná sa hovorí: Kým pšenica nepoľahne, dobrá úroda nebude.

Hojná úroda je však slabou útechou poľnohospodárom, lebo nízka cena chlebového zrna významne znehodnotila ich prácu.

– V tejto chvíli za pšenicu platia 16 až 16,5 din/kg, čo je podceňujúce málo. Reálna cena by mala byť 22 až 24 din/kg. Týmto spôsobom nás obrali o hotové peniaze, ktoré sme museli vložiť do výroby a na našej práci zarobí niekto iný. Súhlasil by som s takou cenou, len ak by aj múka zlacnela a peceň chleba nebol drahší ako 10 dinárov, – hovorí Igor Abelovský z Aradáča.

S tým, že cena pšenice je veľmi nízka a nezakrýva ani výrobné náklady, súhlasí aj Miroslav Hromčík z Bieleho Blata:

Miroslav Hromčík

Miroslav Hromčík

– Pšenica by musela stáť najmenej 22 dinárov, aby sedliaci mali aspoň minimálny zárobok. Politika formovania cien poľnohospodárskych výrobkov u nás je veľmi zlá. Skôr jestvovala tzv. ochranná cena, pod ktorú sa nešlo, a na základe ktorej sedliak mohol orientačne vypočítať, koľko dostane. Keď som tohto roku na výkupnom mieste odovzdával pšenicu, nevedel som, koľko za ňu dostanem! Dostali sme sa do absurdnej situácie, že sa viac oplatí, aby sa urodilo málo, lebo nízka úroda zvyšuje cenu a prináša zárobok a vysoká len straty.

Naši spolubesedníci ďalej upozorňujú, že tohtoročné výrobné náklady boli omnoho vyššie ako vlani.

– Toho roku sme napríklad pšenicu museli postrekovať nielen proti burine, ale aj proti chorobám, čo dodatočne zvýšilo výrobné náklady, – hovorí Miroslav. – Ešte pred niekoľkými rokmi sa reprodukčný materiál mohol zaobstarať za tovar podľa parít, a tohto roku výlučne za hotovosť a po omnoho vyšších cenách. Tak napríklad kvalitnejšie zahraničné osivo stálo 70 din/kg, čiže podľa danej ceny viac ako 4 kg merkantilnej pšenice, čo je veľmi mnoho a začínam podozrievať, že sa už na začiatku sejby vedelo, že pšenica bude lacná. Ak chce mať dobrú úrodu, poľnohospodár musí aj mnoho vložiť, hoci nikdy si nemôže byť celkom istý, či zarobí, alebo či sa mu vôbec vložené vráti. K tomu musí veľmi dobre kalkulovať, ak chce profitovať. Z týchto dôvodov pravdepodobne predám iba toľko pšenice, koľko potrebujem na vyrovnanie dlhu za reprodukčný materiál. Ostatné počká na lepšiu cenu.

– V porovnaní s minulým rokom reprodukčný materiál zdražel o 30, a náš výrobok zlacnel o 40 percent?! K tomu štát začiatkom jari, keď nám peniaze boli najpotrebnejšie, odročoval výplatu subvencií a neumožnil nám ani krátkodobé úvery ako v predchádzajúcich rokoch, takže sme reprodukčný materiál museli kupovať za hotové, alebo sa zadlžiť buď v tovare, alebo v bankách, čo je veľmi drahé. A teraz ešte podcenili náš výrobok. Všetko to má destimulujúci účinok, zvlášť na mladých ľudí, ktorí sa chcú zaoberať poľnohospodárstvom, – konštatoval na záver Igor Ábelovský.

V. Hudec

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs