Cena Savu Šumanovića Rastislavovi Škulcovi

9.mar 2017

Cena Savu Šumanovića Rastislavovi Škulcovi

Pekná správa z Art-expa. Laureátom poprednej Ceny za výtvarné umenie Savu Šumanovića sa stal Rastislav Škulec (1962, Lug).

Diplom získal v roku 1989 na Akadémii umení v Novom Sade, na výtvarnom odbore v triede profesora Jovana Rakidžića. Od roku 1989 je i členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny. Je jedným zo zakladateľov Strediska pre tvorivé angažovanie mladých Žltý dom (Žuta kuća), so Zoranom Pantelićom spoluzakladateľom skupiny Absolútne skulpturálne, pôsobiacej v rokoch 1990-1993, zakladateľom conceptu Absolútne frakcia 1996.

Tri desaťročia tvorby

Po prijatí popredného uznania

V zdôvodnení ceny, ktoré prečítala riaditeľka Galerie Bel Art Vesna Latinovićová, uvádza sa, že ide o autora, ktorý je na našej umeleckej scéne prítomný tridsať rokov. A že sa jeho tvorivé dobrodružstvo začalo v časoch pohnutých deväťdesiatych rokov 20. storočia, čo zrejme vplývalo i na vnímanie umenia ako spôsobu životného boja, prejavu vzdoru proti neľahkej dobe.

Ešte odvtedy tvorí skulptúry poznačené racionalizmom, geometriou, konštruktivizmom, vypracované z rôznych materiálov.

Kritik Sava Stepanov, predseda trojčlennej poroty, hovorí, že Škulca možno zaradiť k najvýraznejším reprezentantom tunajšej novej skulptúry a že je celkový opus tohto umelca výrazne personalizovaný, poznačený jeho hlboko precítenými postojmi a skutkami.

O cene

Príhovor laureáta

Po prijatí ceny v aule Master strediska Novosadského veľtrhu dnes popoludní, laureát Rastislav Škulec vyzdvihol, že ho cena prekvapila, nie preto, že by si nevážil svoju prácu, ale jednoducho preto, že nezvykne uvažovať o uznaniach.

– Ja hlavne rozmýšľam o svojej práci, o tom, ako ona vplýva na iných, o tom, ako sa tým čo cítim a myslím, dotknúť iných ľudí. Vždy som bol optimistom, hoci mám viaceré práce poznačené pesimizmom. Nazdávam sa, že je azda jediným úspechom v umení nie to, aby človek získal cenu, ale to, aby pracoval, uspokojil svoje priania a túžby, nie vždy sa to však dá, vyjadril ich zrozumiteľným spôsobom…

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs

Napísať komentár

0 komentárov

Zatiaľ žiadne komentáre!

Môžete byť prvý, kto komentoval tento príspevok !

Napísať komentár
Zobraziť komentáre

Napísať komentár

PODMIENKY POUŽÍVANIA
Komentáre, ktoré obsahujú vulgárne, urážlivé, rasistické alebo šovinistické odkazy nebudú zverejnené. Prosíme čitateľov, aby pri písaní komentárov dbali na pravopisné pravidlá. Komentáre napísané veľkými písmenami nebudú zverejnené. Názory vyjadrené v komentároch predstavujú osobnú mienku autora komentára a nekorešpondujú s názormi redakcie Hlasu ľudu. *

Najnovšie komentáre

  • Jaro

    Jaro

    Toto ste chceli Slováci, toto? Aby vám reč zanikla, tlač a slovenské slovo? A čo ste čakali, keď ste si…

    Zobraziť článok
  • Jasna

    Jasna

    Nak sa nezhovarame o kadrovani aj kto chodil po obci nahovarat ludi za koho abi hlasovali.Jedna rodina na čele,ktora bola…

    Zobraziť článok
  • jasnovidec

    jasnovidec

    už dávno čanak nemá takú silu ako v roku 1992 ked mu voliči verili. sklamal, lebo bol pri moci a…

    Zobraziť článok
  • Jan

    Jan

    Canak deli sendvice a je separatista ako vecina slovakov seliakov preto hlasi v Petrovci. V hlavach gazdov seliakov sa sniva…

    Zobraziť článok
  • spolu žiť

    spolu žiť

    Mali by byť všetci traja Slováci, alebo aspoň dvaja ak sa pozeráme na tú etnickú proporciu na úrovni lokálnej samosprávy.

    Zobraziť článok