Chvíle súzvuku

16.apr 2013

Kešelj: Tri práce v modrej tónine

V NOVOSADSKÝCH GALÉRIÁCH

Jar je konečne tu. Svedčia o nej stovky detailov, nielen tých z prebúdzajúcej prírody. Postupne sa začne i turistická sezóna, pestrejšie a rozmanitejšie sú aj kultúrne obsahy, vrátane tých v galériách. Ak v zime prím v nich mali a hrali stále expozície, v prvej dekáde apríla ich do úzadia zatlačili  dočasné výstavy. Stačilo len pár hodín na ocitnutie sa v nezabudnuteľne úchvatnom víre obrazov, pohybu, farby.

Pričinili sa o to diela viacerých známych a menej známych maliarskych postáv, niekoľko bilancujúcich pohľadov na ich tvorbu, vycibrená umelecká reč v portréte, kresbe, krajinomaľbe, zátiší, maliarskej inštrumentácii farby a tvaru. Rôzne výtvarné výpovede autorov zväčša nám dosť známych, prípadne blízkych, pútajú návštevníka výrazovým bohatstvom, poetizáciou tém ich vnútorného sveta, rôznymi maliarskymi poňatiami, kliesnením nových ciest, tematickým bohatstvom, neprebernými špecifickými hodnotami.

Diela rôzne, no každé akoby bolo osobitným svedectvom výtvarného seizmografu svojej doby. A tým i inšpirujúcim a rozdávajúcim radosť, krásu, úvahy zo života. Platí to aj o obrazoch v galérii Matice srbskej, kde na druhom poschodí zase možno objavovať Savu Šumanovića a jeho parížske súzvuky; aj o prácach v Spomienkovej zbierke Pavla Beljanského, ktorá výstavný priestor zaplnila dielami s názvom Kresbou na obraz; aj o výtvarnej galérii a zbierke Rajka Mamuzića, ktorú zdobia obrazy amerického autora nášho pôvodu Milana Kešelja…

Zo Spomienkovej zbierky Beljanski: Len jedna je Veľká Iza Vlaha Bukovca

Nenačim žiadny sondážny prieskum na zistenie, že je umenie studňou nevyčerpateľnou. Dokazujú to každý týždeň nové autorské výstavy, prinášajúce pestrú výtvarnú artikuláciu, siahajúcu tematicky od opustenosti existencie po prahnutie po šťastí, po zmysle života. Do galérií sa stačí vydať. A vrátiť sa vnútorne bohatší, lebo ozaj je v nich čo vidieť, ale i zažiť.

                                                                                       O. Filip

 



J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs