Človek tu s nami, vedľa nás, a niekedy tak veľmi ďaleko

2.sep 2013

Herec je vraj ako matná hlina… Povedal niekto. Pamätám sa, počul som to, keď som prišiel, lepšie povedané, keď ma pozvali do ochotníckeho divadla VHV v Petrovci v tom, trochu  už dávnom roku 1994.

V Žobráckom dobrodružstve (1978)

V Žobráckom dobrodružstve (1978)

Stretol som tam kopu zaujímavých ľudí, ktorí odtiaľ odchádzali, prichádzali, či sa zase vracali tam. Ako herci, ako ľudia nadŕžajúci divadlu. A petrovské divadlo vždy malo dobrých, vynikajúcich hercov a tých, ktorí tam z rôznych dôvodov nezotrvali zaveľa, ale predsa v ňom nechali kus seba, kus svojej práce.

Pavel Spevák-Bratina, synonymum divadelného ochotníckeho života nášho slovenského a vojvodinského. Takmer jedno desaťročie pôsobil na doskách, ktoré svet znamenajú. Sedemdesiate roky minulého storočia boli v petrovskom divadelnom ochotníctve  poznačené jeho bravúrnymi výkonmi. Ani sám sa nepamätá, koľko úloh na javisku stvárnil.

Debutoval, ako nám povedal, roku 1968 v slovenskej klasike Kubo od Jozefa Holého. Nepamätá sa už presne, kto bol režisérom. Predpokladá, že túto hru začal inscenovať Andrej Privratský a dokončil ju Mića Vasiljević. Hral  tu žandára, aby za túto epizódnu úlohu získal aj cenu. Predtým žil a robil v Novom Sade. Zakončil tam Strednú strojnícku školu, aby potom v Jugoalate robil ako precízny kovobrusič. Spomína si, že býval v známej ulici Jovana Cvijića u pána Žarka Stanimirovića a že v susedstve žil  Đorđe Balašević.

Po návrate z vojenčiny roku 1971 a po odchode brata Jána do Austrálie sa vrátil do Petrovca. Začal pomáhať rodičom poľnohospodárom. Patril k tým, ktorí v dedine medzi prvými  mali  najlepšiu poľnohospodársku techniku. Ako hovorí, neraz sa divadelný text učil v poli pri oračke, počas práce na traktore.

Dve veľké lásky sprevádzali Pavlovu mladosť. Láska k divadlu a láska k hokeju, ktorý v Petrovci v polovici šesťdesiatych rokov začal i hrávať.

V predstavení Kubo (1968)

V predstavení Kubo (1968)

Dokonca bolo i takých chvíľ, keď kvôli hokeju musel odísť z divadelných skúšok do Nového Sadu na tréning. A keď známy režisér zo Slovenska Andrej Chmelko, ktorý si vážil hereckú disciplínu, jednoznačne povedal: „Pán Spevák, vyberte si, čo chcete radšej, či hrávať divadlo, alebo hokej?“, Pavel si predsa zvolil hokej lebo nemohol prepásť zápas na belehradskom Tašmajdane, kde Petrovčania porazili skopský Vardar. V Petrovci okrem Pavla Speváka-Bratinu bolo hodne hokejových nadšencov, ako napr. Ivan Križan-Iko, Miroslav Čáni, Samuel Boldocký, Samuel Topoľský-Ťoti, Karol Menďan, či všestranný športovec Janko Labát. Veľkú podporu hokejovému športu dával aj Ivan Majera.

Ak sa vrátime k menu známeho režiséra zo Slovenska Andreja Chmelka, Pavel s ním predsa spolupracoval v predstavení Ženba Krenčinského. K tejto spolupráci sa musí uviesť jedna anekdotická príhoda. Totižto petrovskí divadelníci boli na zájazde v slovenskom Prešove. Na recepcii bol i pán Chmelko, ktorý pri prípitku nezabudol  osobitne pozdraviť i petrovského hokejistu?!

Pavel Spevák a Ján Dorča v Melbourne v Austrálii (2006)

Pavel Spevák a Ján Dorča v Melbourne v Austrálii (2006)

K divadelnej osobnosti Pavla Speváka-Bratinu sa viaže hodne anekdotických príbehov. K nejakej zvláštnej disciplíne nemal vrúcny vzťah. Tak ho  raz  pri jednom hosťovaní v Starej Pazove Petrovčania „zabudli“. Pohostinní domáci ho spolu s Ivanom Radikovićom pritúlili, poskytli mu nocľah a ráno ešte i peniaze na lístok na cestu do Nového Sad dali. V Novom Sade sa, pravda, museli zastaviť v staničnej kaviarni, v ktorej pracoval nik iný, ako Petrovčan Ján Kukučka, dnes majiteľ petrovského hostinca Rovina.

Pavel Spevák-Bratina spolupracoval s mnohými režisérmi, predovšetkým s Andrejom Privratským, Lukom Dotlićom, Mićom Vasiljevićom, Jaromírom Grňom, kým s Ľuboslavom Majerom len v poslednom svojom vystúpení v roku 1993 v Aristofanovej Lýsistrate.

Zo Slučky pre dvoch (1972)

Zo Slučky pre dvoch (1972)

K jeho najlepšiemu hereckému výkonu sa pripisujú dve predstavenia. Ide o hru Ivana Bukovčana Slučka pre dvoch alebo domáca šibenica, v réžii Jaromíra Grňu z roku 1972, ako aj o  Solovičovu hru Žobrácke dobrodružstvo v réžii Andreja Privratského roku 1978.

V Prizrene si za úlohu holiča Gejzu v predstavení Žobrácke dobrodružstvo vyslúžil nezabudnuteľné ovácie, a po predstavení celá scéna bola zasypaná kyticami kvetov.

Pavel Spevák hral spolu s mnohými vynikajúcimi petrovskými  hercami, ku ktorým aj sám patril. Predovšetkým si spomína na Ondreja Koroša, Pavla Čiliaka, Jána Čániho-Grófa, Annu Labátovú, manželov Častvenovcov, Katarínu Melegovú, Vieru Balážovú, Miroslava Babiaka…, tiež na Pavla Franku a Vladimíra Lačoka, ktorí pracovali v technike. Veď spomienky neblednú…

Samuel Medveď

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs