Dajme si jednu dennú dávku

23.feb 2017

Dajme si jednu dennú dávku

S príchodom dlho očakávanej jari sa nám blížia aj prezidentské voľby, ale ešte stále nemáme presnú správu o tom, či občania Srbska budú znovu voliť aj poslancov do republikového parlamentu. Ak nič iné, aspoň sú médiá plné rôznych špekulácií a predpokladov, ktoré sa predovšetkým opierajú o dohady a rôzne nepreverené teórie, nech nepovieme dezinformácie.

Podľa písania denníka Blic, ešte pred takmer dvoma rokmi na území Srbska bolo registrovaných 1 379 rôznych druhov médií, z čoho bolo 107 televíznych a viac ako 350 rozhlasových staníc – ide teda o registrované médiá, ale je otázne koľko je, napríklad internetových stránok, ktoré nie sú registrované ako médium, ale spĺňajú (takmer) všetky predpoklady.

V takom ovzduší sú čoraz populárnejšie aj satirické médiá, ktoré sa snažia byť originálne a svojráznym spôsobom reagovať na sivú každodennosť a mediálnu jednotvárnosť.

Taký je aj portál Njuz.net, ktorý na svojich stránkach zverejňuje nepravdivé, najčastejšie komické správy pod heslom Správy v zrkadle. Neraz sa udialo, že jednotlivé médiá citovali Njuz.net a preniesli správy, ako keby boli pravdivé. Najznámejšie sú prípady o žralokovi, ktorého zavraždil opitý srbský turista v Egypte, alebo text o tom, že vtedajší nový finančný poradca vo Vláde Srbska Dominique Strauss-Kahn žiadal, aby sa pre rodovú rovnosť vo vláde zamestnal väčší počet žien.

Na sociálnej sieti Facebook sú populárne tzv. stránky „Dnevna doza…“Dnevna doza prosečnog Srbende, Dnevna doza prosečnog studenta, Dnevna doza prosečnog kladioničara a pod. Sú to stránky, ktoré, ako aj samé meno hovorí, spracúvajú témy, ktoré sa vzťahujú na jednoduchý život priemerných príslušníkov takýchto alebo podobných spoločenských skupín.

Práve inšpirovaná takouto tematikou vznikla aj stránka Dnevna doza prosečniho Padinca, ktorá má zatiaľ viac ako 3.700 lajkov.

Aj keď sa administrátori tejto stránky nechceli priamo stretnúť s autorom textu, akceptovali návrh na interview práve prostredníctvom Facebooku.

 

Interview s administrátormi stránky Dnevna doza prosečniho Padinca

Foto: Facebook stránka Dnevna doza prosečniho Padinca

Foto: Facebook stránka Dnevna doza prosečniho Padinca

Nie ste prvá stránka s takýmto názvom. Čo bolo inšpiráciou na založenie? Stránka Dnevna doza prosečnog Srbende?

S aktivitami sme začali v októbri 2014 a myšlienka sa zrodila ešte skôr. Boli to časy, keď na Facebooku vznikali mnohé FB stránky pod názvom “Dnevna doza”, takže sme pochopili, že ani obyčajný, dedinský človek nie je o nič menej zaujímavý ako spomínaný “priemerný Srbenda”, keďže ho môžeme prezentovať originálnym spôsobom. Tri mesiace pred prvým vtipom sme uvažovali nad formátom a budovali základy stránky.

Stránka ma názov Dnevna doza prosečniho Padinca. Sa jej obsah vzťahuje iba na Padinu a jej občanov alebo by sa kritiky mohli vzťahovať aj na iné prostredia, predovšetkým slovenské?

Fakt, že nás sledujú vo všetkých slovenských dedinách je dôkazom, že sa ľudia nájdu v našich vtipoch. Všetci sme viac-menej podobní, hoci sme nikdy nerozmýšľali o tom, ako sa prispôsobíme všetkým. Vždy sme boli sústredení na priemerného Padinčana. Sledujú nás aj na Slovensku, v iných krajinách, čiže tí, ktorí rozumejú slovenčine.

Dominantné témy sú poľnohospodárstvo, alkohol, vzťah Padina – Kovačica, odchod pracovnej sily na Slovensko. Sú to najaktuálnejšie témy v prostredí a v tunajšej slovenskej komunite?

Dedinský človek nemá veľký výber. Tí, čo majú zem, zaoberajú sa poľnohospodárstvom. Tí, čo majú menej pozemkov, alebo nič, pracujú ako majstri. Odchod na Slovensko je novším trendom. Je to negatívna vec, ale taká je situácia v celom štáte.

Rivalita medzi Padinou aj Kovačicou vždy existovala v každom zmysle a my sme to chceli prejaviť’ cez žarty. Tak vznikla aj postava priemerného Kovačičana, ktorú používame na fotkách.

Venujeme sa tiež aj lokálnej politike, padinským obyčajam, dievčenským komplexom a ich túžbam po živote v meste, správaniu sa a rozmýšľaniu mladých a starších Padinčanov, ich vzťahom a všeobecným náhľadom na svet.

Aké sú reakcie ľudí, ktorých svojrázne provokujete? Ľudia vás pochopia?

Ľudia, ktorých svojrázne provokujeme, vedia aj sami, prečo to robíme. Mi len píšeme to, čo si dedina myslí a nechce to priamo povedať. Mali sme prípady, keď sa  aj nahnevali, ale dbáme, aby sme také veci pekne zabalili a najlepším spôsobom povedali, čo si myslíme. Dedina vie… Dedina vidí…

Je vaša stránka satirickou či sarkastickou stránkou?

My stránku definujeme ako vzdelávaco-sarkastickú preto, že chceme vtipmi určitým spôsobom aj zmeniť rozmýšľanie našich občanov a ukázať im na ich nedostatky. Sarkazmus, ktorý používame, je nie zlomyseľný.

Často používame srbizmy a pravopis a gramatiku s úmyslom necháme pokazenú, všetko s cieľom prenášania atmosféry, aká je v dedine.

Aká je reakcia ľudí, ktorí sú na fotkách? Aj keď sa komentár nevzťahuje priamo na nich, žiadajú, aby ste fotky vymazali? Z etickej stránky, aký vy mate vzťah k tomu?

Všetci tí, ktorí sú na fotkách, znázorňujú iba postavy. Napríklad, fotografia mladého Padinčana sa nevzťahuje priamo na osobu, ktorá je na nej, ale všeobecne predstavuje mladých Padinčanov.

Pre všetky postavy bola robená selekcia a všetci, ktorých sme si zvolili, boli len jednoducho dobrým obrazom, ktorý povie viac ako tisíc slov. Niektorí ľudia na fotografiách ani nie sú z Padiny. Niektoré sme predsa museli vymazať, lebo nepochopili žart. 

Ako vytvárate vtipy? Chodíte po dedine a počúvate, čo sa deje a čo sa povráva, či máte iný systém prace?

Padina má trochu viac než 5-tisíc obyvateľov aj nič sa nedá skryť. Verejnosť sa o všetkom dozvie. Všetci sa navzájom poznajú. Inšpiráciu čerpáme aj z nás… Veď aj my sme iba priemerní Padinci.

Robíte anonymne a spomenuli ste, že by ste nemali taký úspech, keby ste robili verejne. Prečo si tak myslíte? Je ťažko takto pôsobiť?

Ľudia v menších dedinách prevažne odsudzujú všetkých, ktorí rozmýšľajú inak. Každý si o sebe myslí, že je najmúdrejší a preto by všetko čo by sme urobili verejne bolo ihneď odsúdené a nevýznamné.

Takto je všetkým zaujímavo, a v dedine sa špekuluje o tom, kto by za tým mohol stáť. Práve aj tá záhadnosť pridáva dávku zaujímavosti.

Často sa aj smejeme z toho, keď vidíme, komu sa páčime. Presvedčení sme, že by práve tí ľudia boli našimi takzvanými hejtermi, keby sme robili verejne.

Foto: Facebook stránka Dnevna doza prosečniho Padinca

Foto: Facebook stránka Dnevna doza prosečniho Padinca

Ako populárna ja stránka v Padine? Majú ľudia obavy, že sa dostanú na vašu stránku pre určitú prácu alebo aktivitu? 

Stránka je populárna a na každom kroku počuť debaty ľudí na aktuálne zverejnené témy. Mnoho ľudí aj cituje nové žarty, ale niektorí sa obávajú dať lajk alebo komentovať, keď spracúvame niektorú dôležitú, napríklad politickú tému. Všetci sú nejako ohraničení, pretože sa obávajú odsudzovania alebo ak si niekto iní všimne, že práve ich lajk je tam, kde by nemal byt’.

Zostanete iba Dnevna doza Padinca, či sa aktivita plánuje rozšíriť na eventuálne Slovákov vo Vojvodine ?

Uvažovali sme nad tým, ale zatiaľ predsa zostaneme len pri priemernom Padincovi. Ako sme aj povedali, v našich vtipoch sa nájdu aj ľudia z iných slovenských prostredí, tak nie je potreba rozširovať. Veď niektoré dediny boli inšpirovane našou stránkou, tak vznikli aj Dnevna doza Selenčanov, Pazovčanov, Kysáčanov… Teší nás, že sme niekoho inšpirovali a prajeme im mnoho dobrých vtipov.

Aj keď sa páčite mnohým ľuďom z iných prostredí, ktorí nepoznajú padinské zvyky a obyčaje, lokality a osobnosti, ktoré provokujete, myslite si, že aj v iných dedinách sú ľudia, ktorí sa správajú, rovnako ako aj v Padine?

Mnohé témy, ktoré spracúvame sú všeobecné, a môžu sa pripísať všetkým dedinským ľuďom. My to iba zbalíme do padinskej obálky.

Snažíte sa byť priami a otvorení, či skôr nepriami a sarkastickí?

Kedy a ako nám viacej vyhovuje. Niet mnoho tajomstiev, všeobecne sa usilujeme, aby nám vtipy boli najprv zmyselné. Sarkazmus a satira sú iba spôsobom, ako sa vyjadrujeme.

Ako vás treba chápať? Ako svojráznu kritiku a mapovanie ľudských vzťahov?

Dolnozemskí Slováci cez svoje dejiny utvorili svoju vlastnú klímu, kde trochu zmenili svoju identitu a prispôsobili sa okolnostiam. Stránku je najlepšie čítať medzi riadkami. Možno povedať, že sú v humore zabalené početné vzdelávacie poznámky.

Možno na základe uvedeného uzavrieť, že sa na stránke snažíte odzrkadliť  celkovú situáciu v spoločnosti ?

Áno. Podobne, ako vo filme Tri karte za Hollywood. Spoločenské udalosti odzrkadlene v malej dedine.

Foto: Facebook stránka Dnevna doza prosečniho Padinca

Foto: Facebook stránka Dnevna doza prosečniho Padinca

Často spomínate a píšete aj o mladých – o tom, ako sa mladí správajú na vychádzke alebo napríklad ako oslavujú novoročné či prvomájové sviatky. Ako oceňujete dnešnú mládež ?

To je tematika, ktorú najlepšie poznáme, a preto je ona najprítomnejšia. Udalosti menia časy a časy menia ľudí. Pokrytecky je hovoriť o tom, že v minulosti mladí boli kultúrnejší. Ide iba o to, že ľudia, ktorí dnes kritizujú mládež, žili v časoch keď sa mohlo vytvoriť’ niečo z ničoho, bolo práce pre všetkých a prácou sa mohlo dosiahnuť’ niečo.

Dnes je tak, že mladí nemajú perspektívu a najrýchlejšie východisko vidia v tom, aby dočasne svoje problémy vymazali alkoholom. Stred dediny, Prvý máj a ostatné podobné situácie sú len príležitosťou, keď sa uvedené manifestuje takým spôsobom. Ponúka nám to mnoho materiálu na vtipy, ale z druhej strany aj mnoho obáv pre vlastnú budúcnosť’.

Staršie generácie chvália bývalú SFRJ a veríme, že sa vtedy ozaj žilo lepšie. Bývalá krajina najviac chýba starším občanom, lebo vtedy oni boli mladí.

V minulosti bývali mladí a študenti viac-menej prejavom nesúhlasu a revoltu. Je aj dnešná mládež taká?

Mladí pochopili, že z revoltu nemajú nič. Každý bojuje sám pre seba. Jedno zlé vedenie štátu zmení druhé a pokračuje v tom istom. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo mladí ľudia opúšťajú krajinu, akonáhle sa im vyskytne príležitosť. Žijeme v kapitalistickej spoločnosti a každý sa pozerá len na svoj záujem.

V akej miere sa, podľa vás, môžu vaša stránka alebo podobne stránky chápať seriózne? V akom sú postavení takéto stránky v porovnaní s, napríklad, oficiálnymi stránkami, médiami a podobne?

Ľudia čoraz menej dôverujú médiám, pretože väčšinu kontroluje štát a niektorí silní, ovplyvňujúci ľudia, ktorí diktujú to, čo sa smie a čo nesmie hovoriť. Preto ľudia po informáciach, ktoré potrebujú, pátrajú aj na iných miestach.

My sa predsa zaoberáme iba padinskou problematikou aj je zbytočne hovoriť o porovnaní s oficiálnymi médiami, ktoré sa zaoberajú početnými témami. Nemusíme si žiadať dôveru, keď sa tí, ktorí nás sledujú, nájdu v našich vtipoch.

V akých okolnostiach by sa stránka mohla zmeniť alebo čo by sa muselo v najširšej spoločnosti, alebo dokonca aj v Padine udiať, aby ste niečo alebo niekoho pochválili a nie iba kritizovali? 

Pre kritiku dobré skutky zostávajú na tej správnej ceste. Utopia spoločnosti je ťažko dosiahnuteľná , ale ak k nej jedného dňa príde, bude to koniec “Prosečniho Padinca”.

M. GAŠPAR
M. GAŠPAR

MIROSLAV GAŠPAR (1989) štúdia žurnalistiky skončil v roku 2012 a v roku 2013 master štúdia komunikológie na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. V slovenskej redakcii Rádia Nový Sad začal pôsobiť v roku 2011, najprv ako spolupracovník a od roku 2013 ako novinár, kde je redaktorom mládežníckej relácie a vysielania pre deti. Spolupracuje aj s NVU Hlas ľudu.  Zúčastnil sa novinárskych súťaží v Srbsku, Nemecku, na Slovensku a Ukrajine. Zaujíma sa o médiá, mediálne teórie, komunikológiu, propagandu, analýzu diskurzu, politicko-spoločenské témy a šport.

Napísať komentár

0 komentárov

Zatiaľ žiadne komentáre!

Môžete byť prvý, kto komentoval tento príspevok !

Napísať komentár
Zobraziť komentáre

Napísať komentár

PODMIENKY POUŽÍVANIA
Komentáre, ktoré obsahujú vulgárne, urážlivé, rasistické alebo šovinistické odkazy nebudú zverejnené. Prosíme čitateľov, aby pri písaní komentárov dbali na pravopisné pravidlá. Komentáre napísané veľkými písmenami nebudú zverejnené. Názory vyjadrené v komentároch predstavujú osobnú mienku autora komentára a nekorešpondujú s názormi redakcie Hlasu ľudu. *

Najnovšie komentáre

  • Jaro

    Jaro

    Toto ste chceli Slováci, toto? Aby vám reč zanikla, tlač a slovenské slovo? A čo ste čakali, keď ste si…

    Zobraziť článok
  • Jasna

    Jasna

    Nak sa nezhovarame o kadrovani aj kto chodil po obci nahovarat ludi za koho abi hlasovali.Jedna rodina na čele,ktora bola…

    Zobraziť článok
  • jasnovidec

    jasnovidec

    už dávno čanak nemá takú silu ako v roku 1992 ked mu voliči verili. sklamal, lebo bol pri moci a…

    Zobraziť článok
  • Jan

    Jan

    Canak deli sendvice a je separatista ako vecina slovakov seliakov preto hlasi v Petrovci. V hlavach gazdov seliakov sa sniva…

    Zobraziť článok
  • spolu žiť

    spolu žiť

    Mali by byť všetci traja Slováci, alebo aspoň dvaja ak sa pozeráme na tú etnickú proporciu na úrovni lokálnej samosprávy.

    Zobraziť článok