Daždivé počasie podmieňuje výskyt peronospóry

12.apr 2013

OCHRANA VINIČA

 

Peronospóra (Plasmopara viticola, srb. plamenjača) môže v daždivom roku spôsobiť na viniči veľké škody. Nástupy infekcií peronospóry, každoročne sa opakujúce s väčšou či menšou intenzitou, spôsobujú pestovateľom viniča veľké problémy.

Obzvlášť nebezpečné sú skoré napadnutia, pri ktorých dochádza k poškodeniu súkvetí a mladých strapcov. V tomto období infekcie bezprostredne ohrozujú samotnú úrodu. Nemenej významné je aj silné napadnutie listov, spočiatku identifikovateľné známymi žltozelenými olejovými škvrnami. V jeho dôsledku následne dochádza k redukcii asimilačnej plochy, čo sa prejaví výrazným znížením množstva a kvality zberanej úrody hrozna.

Peronospóra viniča je spolu s múčnatkou najvážnejšou hubovou chorobou viniča hroznorodého. Na rozdiel od múčnatky sa šíri hlavne za daždivého počasia. K prvým infekciám peronospóry môže dôjsť už pred kvitnutím alebo počas kvitnutia viniča, keď celé súkvetia bývajú napadnuté hubou. Súkvetie je najcitlivejšie práve pred kvitnutím, v priebehu kvitnutia, po kvitnutí a v prvej fáze tvorby bobúľ. Bobule strácajú farbu, neskôr hnednú až zoschnú. Rastom bobúľ citlivosť na nákazu klesá.

Súkvetie viniča napadnuté peronospórou

Peronospóra patrí k najčastejším chorobám, preto si vyžaduje každoročne chemickú ochranu. Napáda listy, súkvetia, bobule a letorasty. Na listoch sa objavujú žltkasté mastné presvitajúce tzv. olejové škvrny, na rube listu biele vločkovité povlaky. Škvrny neskôr usychajú a časť alebo celé listy nekrotizujú.

Podmienky na vznik peronospóry sa môžu vytvoriť pri vhodných meteorologických podmienkach. Predpokladom letnej epidémie peronospóry sú nadpriemerné zrážky v jarnom období. Podmienky na výskyt choroby vznikajú pri opätovných nadpriemerných zrážkach. Náchylnosť viniča na peronospóru silne ovplyvňuje kondícia kríkov, ktorá je podmienená výživou. Napadnutie chorobou podporuje nadbytok dusíka, nedostatok vápnika a iný nepomer vo výžive.

Veľmi dôležité je vedieť, kedy a čím postrekovať. Termín postreku riadime podľa počasia. Preventívny postrek treba urobiť pred dažďom. Keď je zrážkové tzv. vlhké obdobie, postreky robíme už pred kvitnutím, potom tesne po odkvitnutí a ďalšie postreky podľa charakteru počasia. Princípom je preventívna ochrana zelených častí.

Podmienky na prvotnú nákazu sa vytvoria vtedy, keď za 24 hodín naprší viac ako 10 mm zrážok, minimálna teplota neklesne pod 10 °C alebo priemerná denná teplota pod 13 °C. Podmienkou druhotnej nákazy je 2 – 5 mm zrážok a trvanie navlhčenia listov pri teplote nad 10 °C aspoň 3 – 5 hodín.

Aj v tomto roku treba sledovať podmienky a včas urobiť potrebný preventívny postrek. Robíme ho tesne pred kvitnutím, ihneď po odkvitnutí a 10 až 14 dní po odkvitnutí. Ďalšie ošetrenia sú potrebné len za daždivého počasia alebo po výdatných búrkových zrážkach. Prvé ošetrenie robíme najčastejšie prípravkami, ktoré pôsobia preventívne a kontaktne zo skupiny ftalimídov, ako je napr. Folpan 80 WDG. Vhodné sú aj prípravky napr. Dithane DG Neo Tec, Dithane M 45, Novozir MN 80, Polyram WG a i. Odporúča sa i bordeauxská zmes (srb. Bordovska čorba) v 0,75 – 1,5 % koncentrácii. Dnes máme k dispozícii široký výber prípravkov, ako napr. Bakrocid S-50, meďnaté vápno – 50 (srb. bakarni kreč – 50), Cuprablau – Z, Blauvit, Fungoran – OH, Cineb S-65, Quadris a iné.

Ľ. S.

foto: internet

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs