Dedina ako z pohľadnice

15.aug 2013

Pekne je počuť, keď vodič autobusu medzimestskej dopravy povie najbližšie sediacemu cestujúcemu, ale tak, aby počuli aj iní: „Teraz uvidíte, ako vyzerá jedna kultúrna, zriadená dedina…” Najmä ak ste občanom Hložian, na ktorú sa tieto slová vzťahovali. Aj „z lietadla vidno”: v zime je sneh z vozoviek a takmer úplne aj z betónových chodníkov uprataný. Vo zvyšnej časti roka tráva na uliciach je pokosená, priedomia zdobia kvetiny, domy sú omaľované…

Hložany nesporne na pláne komunálnej výstavby, tiež v doméne športového a spolkového života, po dlhšej prestávke, opäť patria medzi vyspelejšie osady v širšom okolí. Ich obyvatelia sa zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom. Uplatňujú nové, aktuálne technologické postupy. Vysievajú nielen tradičné kultúry, pšenicu a kukuricu, ale sa vždy prispôsobujú požiadavkám doby. Osvedčili sa (v minulosti) ako znamenití pestovatelia konopy, chmeľu, ciroku či (v súčasnosti) cukrovej repy, ale aj ako známi a úspešní zeleninári. Cestu do sveta si razí najmä autochtónna odroda hrubostennej papriky pod názvom Hložianska babura.

Z MINULOSTI

Aj Hložanci majú právo byť informovaní o tom, čo sa u nich deje…

Aj Hložanci majú právo byť informovaní o tom, čo sa u nich deje…

Prvý raz sa toto osídlenie spomína roku 1553 ako Galožan v tureckých daňových súpisoch. Podľa nich vtedy malo 16 domov. Dátum 3. mája 1759, keď spolumajitelia futockého panstva Pavle a Simeon Čarnojevićovci podpísali urbariálnu zmluvu s novoosídlenou dedinou Hložany (Galožan), sa od roku 2011 oslavuje ako Deň Hložian. Doteraz platila téza, podľa ktorej sa prví Slováci prisťahovali do Hložian roku 1756. Podľa novších údajov a urbariálnych súpisov z 18. storočia uložených v Maďarskom štátnom archíve v Budapešti, prví Slováci v Hložanoch sa javia na súpisnej listine z roku 1770. Tento údaj korešponduje so záznamom v miestnej cirkevnej kronike, že totiž vo väčšom počte prišli „roku 1770 o Jozefe.”

Hložianski Slováci si založili evanjelickú a. v. cirkev roku 1786. Prvým farárom bol Peter Jesenský zo slovenského Horného Jasena (oblasť Turiec). Ako prvý učiteľ pôsobil vzdelanejší občan Jozef Sloboda (v rokoch 1770 – 1775). Roku 1984 dali do prevádzky terajšiu školu. Pred 1. svetovou vojnou v Hložanoch bolo 400 žiakov, v školskom roku 1945/46 ich bolo 314, na prelome 20. a 21. storočia Základná škola Jozefa Marčoka Dragutina mala iba 200 žiakov a naposledy je ich asi 160.

V období rokov 1801 – 1831 ako farár pôsobil v Hložanoch Juraj Rohoň, jeden z prvých spisovateľov z radu vojvodinských Slovákov. Podieľal sa na založení prvej učenej (čitateľskej, vzdelávacej, osvetovej a literárnej) spoločnosti, známej pod názvom Societas slavica (1829). Roku 1909 tu vznikol Vnútorno-misijný krúžok evanjelických mužov a založený bol aj Slovenský čítací kruh (1919). Mal za úlohu prebúdzať národné povedomie a šíriť záujem o kultúru.

Roku 1933 v Hložanoch založili Miestny výbor Matice slovenskej; splynul so Slovenským čítacím kruhom (1947) a roku 1948 vznikol terajší Kultúrno-osvetový spolok Jednota. Vyznamenal sa najmä úspechmi tanečnej skupiny. Hložany sú známe aj tým, že sa tu roku 1970 uskutočnila prehliadka slovenských folklórnych súborov, z ktorej vyrástol súčasný Folklórny festival Tancuj, tancuj…

SÚČASNOSŤ

V rokoch osemdesiatych 20. storočia sa Hložany vyznačovali čulým vydavateľským ruchom. Vyšli tri knihy s humoristickým obsahom a roku 1986 zborník prác pod názvom Hložany 1756 – 1986. Hložanci vydali aj ďalšie dva zborníky: Hložany 2 (r. 1997) a Hložany 3 (r. 2006), a ešte asi 20 iných knižných titulov; niektoré boli vytlačené v prvej (súkromnej) tlačiarni v Hložanoch – Ondrej print.

Asfaltové cesty v Hložanoch vybudovali v rokoch 1970 – 1976 (za posledných päť rokov takmer všetky sú znovu vyasfaltované). Betónové chodníky si ľudia urobili na „kuluk” ešte predtým. Roku 1971 v osade pribudol i jeden z prvých skleníkov vo Vojvodine a roku 1983 sa tu skončila komasácia. Dva roky predtým sa začalo pochovávať v novom cintoríne, v ktorom roku 1999 postavili Dom smútku. V tom istom roku prví občania Hložian začali používať plyn na vykurovanie. Roku 2007 bola vyasfaltovaná cesta k Dunaju a zrenovovaný Dom kultúry. Novým rúchom sa hrdí aj miestna ambulancia a budova z roku 1888 v centre osady, niekdajšia škola a teraz pohostinstvo Pod lipami, na nádvorí ktorej každý pondelok býva trh. Mimochodom, známe sú aj hložianske jarmoky v máji a októbri.

V Hložanoch v súčasnosti pôsobí celý rad združení a spolkov. Najstaršie sú Dobrovoľný hasičský spolok Hložany a Poľovnícky spolok Hložany (oba založené roku 1922), potom sú tu: KOS Jednota (1948), Miestny odbor Matice slovenskej, Futbalový klub Budúcnosť, Šachový klub Budúcnosť, Spolok žien Slovenka, Miestna organizácia Červeného kríža, Združenia penzistov a invalidov práce, Združenie poľnohospodárov Hložany, Združenie ekológov Ekos, mládežnícke združenie Ideal. Založené boli aj Karate klub Budúcnosť, tenisový klub, ženský futbalový klub…

Okrem Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… korene pustili aj ďalšie spoločenské podujatia: súťaž o najlepšiu klobásu, víno a pálenku, Deň kvetín, Deň zeleniny, Prednovoročný program, kotlíkové súťaže… Z turistického hľadiska je čoraz zaujímavejšia Oáza MB, čiže jej rybníky, bazén, športové terény, ubytovacie priestory; tieto chýbajú čárdam pri Dunaji (Kapor a Marína). Škoda, že uviazol projekt Dunajský sen…

Žiaľ, Hložany starnú. Obyvateľov ubúda; mortalita prevyšuje natalitu, ľudia odchádzajú za pracovnými príležitosťami inam…

Juraj Bartoš

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs