Dedina starne, Slovákov je čoraz menej

7.mar 2013

Bajša je staré osídlenie. Prvé zmienky o nej datujú z roku 1462. Podľa historika Jána Siráckeho Slováci sa do nej prisťahovali v rokoch 1754 a 1755. Už roku 1764 si založili slovenskú školu; srbská začala pôsobiť roku 1755 a 1774 i katolícka (maďarská); v tom období slovenské obyvateľstvo tvorilo väčšinu. Roku 1783 si Slováci obstarali pozemok pre modlitebnicu a faru. Okrem iných farárov tu pôsobil aj Štefan Homola. V roku 1971 slovenská škola zanikla; teraz sa výučba na ZŠ Bratstva a jednoty koná len v maďarčine a srbčine. Slovenčinu s prvkami národnej kultúry fakultatívne vyučuje Elenka Becskeiová, učiteľka na dôchodku, a bohoslužby v evanjelickom chráme odbavuje farárka Marta Dolinská. V Bajši sa narodilo niekoľko znamenitých osobností: Martin Kmeť – muzikológ a hudobný pedagóg a skladateľ, Víťazoslav Hronec – spisovateľ, redaktor a editor, Alexander Kelemen – architekt, a pôsobil tu aj Emil Klobušický – filmový priekopník vojvodinských Slovákov.

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2002 v Bajši žilo 2 568 obyvateľov. Rada Miestneho spoločenstva počíta 15 členov. V jej čele je predseda Karol Lackovič. Rozhovor s ním sme začali otázkou, či aj u nich do volieb RMS šli politické strany organizovane, alebo sa občania prípadne kandidovali bez politického predurčenia?

– Žiaľ, v tomto štáte aj peniaze možno ľahšie zabezpečiť vtedy, keď dedina má lepšie vzťahy s politickými štruktúrami. Necítime to však až natoľko, keďže radu tvorí dobrá kompaktná zostava.

– Aká je toho času národnostná štruktúra obyvateľstva v Bajši?

– V Bajši je asi 2 400 obyvateľov; národnostná štruktúra sa stále mení: Slovákov je vždy menej a menej, asimilácia je prítomná, takže máme 300 – 400 Slovákov v Bajši, asi 1 500 Maďarov a približne 400 – 500 Srbov. Pôsobia tu tri cirkevné zbory: katolícky (maďarský), pravoslávny (srbský) a evanjelický (slovenský). Asimilácia zapríčinila aj to, že v evanjelickom chráme bohoslužby sú najčastejšie v maďarskej reči, ale v poslednom čase sa raz za mesiac konajú aj v slovenskom jazyku. Pokúsime sa zachovať všetko, čo voľakedy bolo, ale bude to ťažké. Nemáme slovenskú školu, slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry sa vyučuje len fakultatívne, a to nepostačuje. Keď zanikli slovenské triedy, prestala sa používať aj slovenčina na širšom pláne.

– Čím sa na hospodárskom pláne zaoberajú obyvatelia Bajše?

– Bajša je prevažne poľnohospodárska dedina. Nikdy tu neboli dáke fabriky, ale mali sme veľké poľnohospodárske družstvo, ktoré zamestnávalo 60 – 70 ľudí, teraz je však sprivatizované a robí tam podstatne menej ľudí. Osada inklinuje k Báčskej Topole, sídlu obce (ktorá má 22 miestnych spoločenstiev) vzdialenému takých šesť kilometrov; aj predtým, aj teraz tam pracuje väčší počet Bajšanov, a to predovšetkým v bitúnkoch.

Evanjelický kostol (pohľad z Ulice Zákovej)

– Čo pestujú poľnohospodári?

– Prítomná je predovšetkým klasická roľnícka výroba a je tu i zopár zeleninárov. Bolo ich viac, ale keďže je na trhu lacnejšia zelenina z dovozu, viacerí ju už nepestujú na predaj. V dôsledku drahého výrobného procesu ich výrobky nie sú konkurenčné. V dedine sú aj dve-tri väčšie farmy dojníc a farmy na chov rožného dobytka.  

– Sú toho času v Bajši remeselníci?

– Je ich už len veľmi málo. Máme dvoch kováčov a jedného automechanika. Staré remeslá vymizli a ľudia nezakladajú malé podniky, lebo musia odvádzať vysoké dane. Starý pekár, ktorý piekol chlieb tradičným spôsobom, šiel do dôchodku; teraz máme dve pekárne, ale to je už nová technológia…

– Aj vaša dedina starne…

– Áno. Už je tu asi sto starých prázdnych domov. Za posledné dve-tri desaťročia počet obyvateľov Bajše klesol zhruba o tisíc. Mladí ľudia odchádzajú, prirodzený prírastok je negatívny…

– Ako je Bajša na tom z hľadiska infraštruktúry?

– Na tomto pláne sa máme dobre. Dedinu sme elektrifikovali už v roku 1946, v Bajši nie je jediná ulica bez tvrdej cesty, v cintoríne je vystavaný Dom smútku… Máme plyn, teraz robíme nový vodovod, keďže starý už nevyhovuje potrebám a súčasným štandardom, lebo má už asi 50 – 60 rokov, takže vymieňame celé potrubie.

– Ktoré združenia a spolky pôsobia v Bajši?

– Civilná sféra je u nás na vysokej úrovni a v rámci nej máme i celú paletu podujatí. Veľkú aktivitu naposledy vyvíja Etno spolok na ochranu tradičných remesiel v Bajši (združuje Maďarov, Srbov i Slovákov s cieľom zachovať hmotnú a duchovnú kultúru), ako i Spolok vinohradníkov, ovocinárov a vinárov Kadarka. Sú tu ďalej: poľovnícky spolok, združenie koniarov (zoskupuje zo desať – dvanásť milovníkov a majiteľov koní), penzistov, darcov krvi (je ich 60 – 70), ktorí sú členmi organizácie Červeného kríža v Báčskej Topole, máme Miestny odbor Matice slovenskej, nemecké združenie, spolok hasičov…

– Čo Rada MS Bajša vysunula do popredia v pláne činnosti na rok 2013?

– Na základe projektu medzihraničnej spolupráce fondu IPA získali sme prostriedky na dokončenie výstavby cyklistickej dráhy (4 km) medzi B. Topolou a Bajšou. Okrem toho, ako som už spomenul, prioritným cieľom je dokončenie výstavby nového miestneho vodovodu a, pravdaže, podpora aktivít civilného úseku.

Juraj Bartoš

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs