Deň otvorených dverí na Veľvyslanectve SR v Belehrade

12.máj 2018

Deň otvorených dverí na Veľvyslanectve SR v Belehrade

Dvere a srdcia otvorené  dokorán, skvelá nálada a počasie. Sobotňajší, v poradí tretí Deň otvorených dverí na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Novom Belehrade, ktorého spoluusporiadateľmi boli obec Báč a mestečko Selenča, prebiehal v znamení celého radu akcií a programov: od gastronomických, cez detské, po kultúrne a športové.

Záber z otvorenia podujatia: dar Selenčanov pani veľvyslankyni Dagmar Repčekovej

Povedané konkrétne, znamená to, že vlastne šlo o Deň zdravej výživy a biopotravín. No aj hudby a folklóru, reprezentovaných viacerými selenčskými súbormi a Euro Bandom. O sebe si navzájom vieme dosť, no cieľom uvedeného, už tradičného podujatia je, aby aj iní vedeli viac toho o nás, o dejinách, kultúre a iných aspektoch života príslušníkov slovenskej menšiny. Samozrejme, aj o zdravej výžive a zdravých štýloch života, o organických a bioproduktoch, ktorými je Selenča známa nielen vo vojvodinských končinách.

Deň bol aj v znamení folklórnych vystúpení

Humanitárny aspekt podujatia

Druhým, nemenej podstatným cieľom je humanitárny aspekt podujatia, čiže pomoc deťom ulice rómskeho pôvodu z Nového Belehradu, ktorým slovenská ambasáda nielenže nezištne a pravidelne pomáha, ale súbežne otvára možnosť ukázať im, že nie sú ani sami, ani izolovaní od iných.

Pamiatka na krásny deň: pani veľvyslankyňa Repčeková s jedným z účastníkov

Tento sobotňajší deň bol len navonok ako iné. Jeho pridanou hodnotou boli naladené veselé tváre účastníkov, zvlášť aktérov súťaže o najkrajšie masky, hostí tiež, tak isto rozmanitá ponuka všetkého: od výrobkov starodávnych a nových, cez gastronomické špeciality, po rady nutricionistu či turistickú ponuku obce Báč. Ozajstný májový sviatok a pekne strávené  hodiny všetkých. Len kiež by tých brán, otvorených dokorán, bolo viacej  aj inde.

Pri kolese šťastia

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs