Doba urýchleného rozvoja

11.apr 2013

Keď toto číslo novín uzrie svetlo sveta, do štartu jubilejného 80. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu zostane približne mesiac. Ďakujúc médiám každý z nás má aspoň matný obraz o tom, čo sa v súčasnosti deje na najvýznamnejšom poľnohospodárskom ročnom podujatí v tejto časti Európy. Ako to však bolo kedysi?

Z archívnych a iných dokumentov sa možno dozvedieť, že sa zvlášť v druhej polovici minulého storočia veľtrhy poľnohospodárstva a dobytkárstva urýchlene rozvíjali a napredovali, predovšetkým ďakujúc výdatnej podpore a pomoci štátu.

Kvalita potravín vždy bola v popredí

Tak v roku 1951 usporiadateľkou tretej Štátnej poľnohospodárskej výstavy (vrátane veľtrhu dobytka a hydiny) bola vtedajšia vláda Srbska. S cieľom zvýšiť počet návštevníkov zorganizovala pôdohospodársku lotériu, pre ktorú zabezpečila viac ako 1 200 odmien v úhrnnej hodnote 1 500 000 vtedajších dinárov. Prvé tri pre najšťastnejších návštevníkov boli kôň, býk a žriebä, ďalšími – drobnejšie hospodárske zvieratá, kvalitné víno a pálené, mliečne výrobky…

Novosadský veľtrh sa odvtedy neobišiel bez sústavných noviniek pribúdajúcich rok čo rok. V roku 1953 prvýkrát spoločne nastúpili organizácie zaoberajúce sa rastlinnou výrobou, po nich svorne účinkovali výrobcovia poľnohospodárskej techniky, v roku 1954 sa uvádza hodnosť šampión ako špičkové uznanie za kvalitu dobytka. O dva roky neskoršie sa konalo až päť špecializovaných výstav. Ich námetmi bol chov dobytka, mliekarstvo, rybolov, včelárstvo a vinárstvo.

Všetko to bolo svojráznym úvodom do jubilejného 25. poľnohospodárskeho veľtrhu roku 1957. Ani tu nechybovali novinky. Jednou z najvýznamnejších bol propagačný pavilón alebo škola poľnohospodárstva, ďalšou prvý aukčný predaj dobytka. Vzniká i družstevný pavilón, organizujú sa porady pre mladých poľnohospodárov. Známy domáci výrobca poľnohospodárskej techniky – továreň Zmaj –prvýkrát prezentoval kombajn domácej výroby, ktorý vznikol na základe licencie istej anglickej firmy. Účastníci si zvlášť posvietili na hodnotenie kvality, tak dobytka, ako aj mliečnych výrobkov, zeleniny, ovocia, vína… Na tom sa angažovalo až trinásť odborných komisií.

Prvýkrát sa stalo i to, že na podujatí účinkovala i jedna investičná banka, ktorá záujemcom schvaľovala úvery na kúpu dobytka. ZSSR vtedy prezentoval svoj kombajn na kukuricu a Nemecko a Taliansko si vystavali vlastné pavilóny. Štát vtedy schválil i program na budovanie nového výstaviska, v troch etapách, v rokoch 1957 až 1959. Projekt stanovil rozšíriť veľtrhové priestory, vystavať ďalšie účelové budovy, tiež budovu riaditeľstva.

Súbežne s veľtrhom v meste sa denne konali kultúrno-umelecké programy, divadelné predstavenia, vystúpenia hosťujúcich súborov. Novosadský rozhlas umiestnil študijný voz na výstavisko, skadiaľ každý deň dvojrečovo, v srbčine a maďarčine, vysielal špeciálny program medzi 10. a 12. hodinou. Dominovali mu rozhovory s vystavovateľmi a hudobné želania a pozdravy. I ďalšie dva jubilejné veľtrhy, tridsiaty a štyridsiaty, sa konali za badateľnej pomoci štátu.

(V budúcom čísle: Špecifiká najdôležitejšieho podujatia)

O. Filip

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs