Dohoniť zameškané

13.feb 2013

Zástupca veľvyslanca Izraela v Srbsku Eial Naor: využívame všetky možnosti zabezpečiť dostatok energie

Z KONFERENCIE OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE A NAŠA ENERGETICKÁ NEZÁVISLOSŤ

– Kým my riešime čo aj ako, iní konajú. Tak Brazília už v roku 2008 vyhlásila plnú energetickú nezávislosť, Spojené štáty ju plánujú dosiahnuť do roku 2020, a mnohé štáty neprepásli ani neprepasú žiadnu príležitosť ťažiť z energie vetra, vody, slnka, – týmito slovami riaditeľ Konferenčného strediska denníka Danas Željko Pantić privítal 6. februára účastníkov prvej tohtoročnej konferencie v ňom, venovanej obnoviteľným zdrojom energie a energetickej nezávislosti Srbska.

Ako uviedli na nej, na splnenie strategického cieľa, ktorým je, aby 27 percent celkovej spotreby energie bolo z  obnoviteľných zdrojov, potrebujeme investovať dve miliardy eur v budúcich siedmich rokoch. Toľko načim na inštalovanie 1 092 megawattov kapacít používajúcich obnoviteľné zdroje: päťsto by malo pochádzať z veterných elektrární, po dvesto z malých a veľkých hydroelektrární, sto zo zariadení používajúcich biomasu, deväťdesiatdva z iných zdrojov. Veď je len vo Vojvodine takmer sedemdesiat väčších fariem, z ktorých len niekoľko zatiaľ vie zužitkovať biomasu.

Keď ich inštalujú, všetky tieto zariadenia by mali znamenať veľa pre stabilizovanie energetickej situácie, angažovanie domáceho priemyslu a znemožnenie ekologických problémov. Námestník ministra energetiky Srbska Dejan Trifunović podčiarkol na konferencii, že onedlho možno očakávať schválenie Národného akčného plánu pre túto oblasť, ktorý treba chápať ako signál investorom, že je aj ochota, aj predpoklady sústavne vkladať do obnoviteľných zdrojov.

– Prvým kontrolným bodom bude rok 2015, lebo do konca toho roku očakávame päťsto megawattov z obnoviteľných zdrojov. V spolupráci s takmer dvadsať obcí prichystali sme verejnú výzvu na pridelenie viac než tristo lokalít na budovanie mini hydroelektrární. Vláda schválila i dekrét o výhodných cenách na odkúpenie energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov, – uviedol Trifunović.

Podľa Milutina Prodanovića, koordinátora pre investície a exploatáciu v podniku Elektrohospodárstvo Srbska – Obnoviteľné zdroje energie, naše elektrohospodárstvo plánuje obnoviť pätnásť mini elektrární a vybudovať ďalších osem, ktoré financuje z úverov Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Veľmi osožné poznatky a skúsenosti o možnostiach získať alebo šetriť energiu prezentovali predstavitelia veľvyslanectiev USA, Izraelu a Belgicka, taktiež viacerých známych svetových spoločností. Tak Gaetano Masara, generálny riaditeľ spoločnosti General Electric pre juhovýchodnú Európu, skonštatoval, že je chodníkom smerujúcim vpred zredukovanie využívania uhlia, expanzia obnoviteľných zdrojov energie, flexibilná energia plynu integrovaná do obnoviteľných zdrojov, zvýhodnená preprava a uskladnenie plynu, energetická politika spätá s alternatívnymi prepravnými prostriedkami.

Výkonný riaditeľ Verano Motorsu u nás Milan Vuksanović uviedol, že sú i elektrické autá jednou z vhodných možností sporiť energiu a chrániť životné prostredie. V tomto kontexte sa zmienil o úsilí firmy Peugeot, ktorá ročne predáva okolo dva milióny vozidiel v približne sto krajinách sveta, zamerať časť produkcie aj na elektrické automobily a skútre. Keďže je to stále dosť drahá záležitosť, lebo za  priemerné auto tohto druhu treba vyčleniť okolo dvadsaťtisíc eur, nazdáva sa, že by v prvých rokoch ich dovozcom mal pomôcť aj štát. Lebo dlhodobo ide o osožnú investíciu do výroby, ako aj do ekológie.

A keďže i finančná filozofia má vlastné zákonitosti, zostáva dúfať, že si kvalitné produkty vždy nájdu cestu k zákazníkom. Veď aj za prvé mobilné telefóny  bolo načim dať najprv tisíce, potom stovky mariek. Dnes sú v podstate bežným spotrebným tovarom. Možnože v tomto smere začne klesať i cena áut na elektrický pohon. Veď je život plný (ne)čakaných prekvapení.

                                                                                              O. Filip


 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs