Dovičinov vinohrad na najlepšom kopci v Báčke

12.apr 2013

KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (2.)

V súčasnom uponáhľanom živote každý človek, nielen úspešný súkromný podnikateľ, hoci zvlášť on, potrebuje správnu dávku relaxu po nabitom pracovnom dni. Michal Dovičin si ho dožičí vo svojom vinohrade, kde pestuje hrozno a vyrába víno. Samozrejme, tu ho aj vychutnáva, v akurátnych dávkach.

Určite by nejeden povedal, že stretnúť sa s vinárom mimo vínnej pivnice nie je bohvieaká robota. Veru mu aj dáme za pravdu. Ale keď podnikateľské časovanie rozhodne inak, každé stretnutie s dobrým vinárom, hoci aj v kancelárii, je dobré stretnutie.

Za Michalom Dovičinom, podnikateľom z povolania, vinárom a vinohradníkom zo záľuby, sme zašli do Kulpína. Žiaľ, do úradu, ale doba pracovná nám nadiktovala miesto stretnutia. Okrem toho, že je vinohradníkom a vinárom, práve on pred desiatimi rokmi v Kulpíne inicioval založenie Spolku vinohradníkov a vinárov, ktorý teraz má zo šesťdesiat členov.

Zlatý diplom za zlaté, čiže biele Dovičinovo víno na podujatí Veľká noc v Kulpíne 2013 (foto: K. Gažová)

– Dobrý deň, pán Dovičin, – prihovárame sa, – prišli sme za vami, lebo sme sa dopočuli, že ste prednedávnom na podujatí Veľká noc v Kulpíne získali dve zlaté medaily za biele víno, a zlatom sa leskla aj tá za rosé…

Náš spolubesedník sa hrdo usmial, veď vinárstvo je jeho záľubou už takmer dve desaťročia. Taká dlhá skúsenosť musela raz priniesť plody…

I keď svetoznáma otázka, čo je staršie: vajce alebo sliepka, nateraz zostáva nezodpovedaná, Michal na našu prvú otázku, čo je staršie: Dovičinov vinohrad alebo Dovičinovo víno, odpoveď pozná. Jeho prvoradou záľubou bola výroba vína. Až o niekoľko rokov sa k nej pripojilo vinohradníctvo.

– Už roku 1994 som začal zbierať, či priam vpíjať vinárske vedomosti, a potom aj prakticky ich využívať pri „muštrovaní“ vína. V prvých rokoch som si na výrobu vína zadovažoval väčšinou sriemske hrozno. Boli to prevažne odrody talianskeho rizlingu, ale aj rýnskeho rizlingu, červeného tramínu a sauvignonu z Neštinu, Banoštoru a iných sriemskych osád.

Po rokoch výroby vína, po častých rozhovoroch s inými výrobcami tohto výnimočného nápoja na rôznych degustáciách a súťaženiach u nás a v Českej republike, ale aj po mnohých stretnutiach s odborníkmi, roku 2002 sa rozhodol vysadiť vinič, založiť vinohrad. Nápomocnú ruku, hlavne keď ide o odborné rady, mu podal prof. Dr. Petar Cindrić z novosadského Departmánu pre ovocinárstvo, vinohradníctvo a krajinnú architektúru, jeden z tvorcov nových odrôd hrozna, akými sú panonija, morava, bačka, rubin a iné.

– Tieto odrody, z ktorých sa dostáva biele víno, sa postrekujú iba dvakrát do roka a na profesorovo odporúčanie rozhodol som sa práve také druhy vysadiť vo vinohrade, – vysvetľuje kulpínsky vinohradník.

– To je takmer organické pestovanie hrozna, – nahlas vyslovíme myšlienku, ktorá zablikala pri tejto vete.

Michal sa usmeje a pokračuje v objasňovaní.

– Biele sorty iba s dvomi postrekmi bez problému teda prejdú obdobím vegetácie a ich zdravotný stav zostáva v perfektnom stave. Červené odrody – pinot noir a merlot, ktoré tiež nájdete v mojom vinohrade, sú náročnejšie, keď ide o postrek – keď je rok horší, aj osemkrát ich treba striekať.

V sebe si pomyslíme: tak dobre – dobré hrozno, prispôsobené našej mikroklíme ste si zabezpečili, vysadili vinicu, ročne vyprodukujete zo 4 500 litrov bieleho, červeného a rosé vínka, ale… Ale v celej tejto rozprávke nám chýbajú kopce! Veď vinohradu sa lepšie darí, keď sa sem-tam vyskytne aj nejaký kopček, no Báčka sa s vrchmi, alebo aspoň s vrcholčekmi nemôže veľmi pochváliť.

Vinohradník zo záľuby nám skočí do myšlienok, akoby ich vedel čítať.

– Čoby! Kopec vonkoncom nechýba. Veď mi aj profesor Cindrić pri vysádzaní vinohradu, ktorý sa nachádza pred kulpínskym mostom cez kanál DTD, zľava smerom do Kulpína, na pozemku rozlohy jedného hektára, povedal: Michal, máš najlepší kopec v celej Báčke.

Tak si určite myslí aj Michalova manželka Jarmila, ktorá ho vo všetkom, tak aj v tomto vinárskom „počínaní“, podporuje.

– Tvrdím, že moja manželka je jednou z najlepších odborníčok na ochutnávanie vína. Po tie roky, čo u nás v rodine máme vlastné víno a ochutnávame ho, sa stala mojou najlepšou poradkyňou, keď ide o kvalitu vína, – hovorí Michal. Vysvetľuje, že sa k tomuto dopracovala aj vďaka denným diskusiám o víne a častým koštovkám, ktoré spoločne navštevovali v mnohých kútoch sveta.

Od nášho spolubesedníka sme získali aj ďalší, pre nás nový poznatok: výrok „čím staršie víno, tým lepšie“ nie je vraj celkom pravdivý. Biele vínko je totiž najlepšie mladé, takže do prvých narodenín ho treba vypiť. Červené víno možno aj desať rokov „merkovať“, keďže v sebe obsahuje prírodné antioxidanty, ktoré ho chránia. Ale po desiatich rokoch ho už naozaj treba zužitkovať.

– Na lepšie zdravie, – zavtipkujeme, a pýtame sa, ktoré je jeho obľúbené víno.

– Ja nerobím rozdiely medzi farbami vína – milujem všetky druhy, len nech sú dobré. Ale ako typický Vojvodinčan najčastejšie si pochutnám na bielom…, – so žiarivo-usmievavou iskrou v očiach sa dozvedáme o Michalových vínnych chúťkach.

V dobrej nálade sa lúčime s kulpínskym podnikateľom, vinárom zo záľuby a predsedom Spolku vinohradníkov a vinárov. V dobrej nálade, lebo sme sa zhodli v jednom: lekárska rada o tom, že je dobre denne vypiť deci vínka, je správna – hoci to množstvo by mohli aj zvýšiť…

V. Dorčová-Valtnerová

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981)
Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania.
Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka.
Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.
V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči).
Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov.
V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov.
Kontakt: dorcova@hl.rs