Dujú nové hospodárske vánky

14.mar 2013

Zreňanin je dnes najväčšie mesto v srbskej časti Banátu a administračné, hospodárske a kultúrne stredisko Stredobanátskeho obvodu. V minulosti mesto bolo známe predovšetkým podľa potravinárskeho priemyslu, avšak z niekdajších priemyselných gigantov dobré meno si zachovali iba Dijamant a Mlekoprodukt, čiastočne aj Žitoprodukt. Zreňanin bol známy aj podľa textilného, farmaceutického, chemického, kovospracovateľského priemyslu, lodeníc, piva a kobercov, avšak v transformačných procesoch väčšina týchto tovární zanikla a tie, ktoré zostali, sú na okraji existencie. Z toho dôvodu najväčším problémom mesta je nezamestnanosť. Primátor Zreňaninu Mr. Ivan Bošnjak však oznamuje, že prichádzajú krajšie časy.

Primátor Mr. Ivan Bošnjak: – Všetko to je podľa mňa územie mesta Zreňanin.

– Nezamestnanosť je problém celej spoločnosti v Srbsku, ibaže ho my väčšmi pociťujeme už aj preto, že Zreňanin bol agropriemyselným  strediskom vtedajšej SFRJ s vysokým percentom zamestnanosti. Vlastne, pokojne by sa dalo povedať, že Zreňanin je jednou z väčších obetí sankcií a veľmi divnej privatizácie. V prvej dekáde 21. storočia sa predsa stal miestom vhodným na privádzanie zahraničných investorov, vďaka ktorým sa tu zamestnalo 6 500 robotníkov. Žiaľ, hospodárska kríza ten proces spomalila, ale v poslednom období sa veci znovu začali hýbať. Drekslmajer rozšíril svoje prevádzky a zamestnal ďalších 500 robotníkov, Filgar sa tiež rozhodol stavať prevádzku v Zreňanine, Almwex sprivatizoval podnik v konkurze IPOK a zamestnal 160 robotníkov… Očakávam, že tieto pozitívne trendy budú pokračovať, a to tým skôr, že v priemyselných zónach máme nadostač priestoru na nové továrne. Okrem toho aj v poľnohospodárstve vznikla skupina finančne silných poľnohospodárov schopných vážnejších investícií.

– Zásobovanie pitnou vodou už dlhšie patrí medzi závažnejšie problémy mesta. Vidno na obzore jeho riešenie?

– V apríli minulého roku mesto s rakúsko-nemeckou spoločnosťou WTE uzavrelo zmluvu o výstavbe továrne na výrobu vody, z ktorej by sa  prečistená voda mala distribuovať občanom. Teraz sme vo fáze hľadania finančného garanta. Verejné obstarávanie je koncipované tak, že továreň bude vystavaná z reálnych zdrojov, čiže z peňazí získaných z vyrobenej vody, čo inými slovami znamená, že nepotrebujeme žiadne dodatočné úvery. Lehota na výstavbu továrne je tri roky odo dňa podpísania zmluvy a verím, že sa to aj uskutoční.

– V akom stave je komunálna infraštruktúra?

– Mesto je úplne urbanizované a aj všetky osady majú osvetlenie, takisto majú vodovod, cesty, chodníky… V uplynulom období sme však boli svedkami prejavov ľahostajnosti voči tým objektom, zvlášť na dedinách. Preto sme sa dohovorili, že starostlivosť o infraštruktúru na dedinách preberie mesto a tunajšie verejné komunálne podniky. Počas návštev v osadách občania najčastejšie spomínajú problém pitnej vody, potrebu asfaltovania ciest a betónovania chodníkov. To skutočne patrí k záväzkom každej lokálnej samosprávy a my na tie účely máme aj peniaze, ibaže nemáme komu tie práce zveriť, lebo Vojvodina put zápasí s veľkými problémami a jeho majiteľ je vo väzení. Kanalizáciu staviame v Kleku, Melenciach, Elemire a Ečke, a keď ju tu skončíme, budeme pripravovať projekty na kanalizáciu v ostatných osadách, ale najprv musíme vybudovať ústrednú čističku odpadových vôd.

– Občania žijúci na dedinách mienia, že mesto má voči nim macošský vzťah, resp. že sa omnoho viac vkladá v meste ako na dedine?

– Dedinské MS doteraz tvorili osobitné jednotky, ktoré mali vlastné príjmy a mohli investovať, ibaže nemali na to vždy nadostač kapacít. Sú však medzi nimi aj dobre organizované MS, ako je Aradáč a Biele Blato, ktoré nedostali nadostač politickej podpory, keď šlo o investície. Vďaka dobrej spolupráci so slovenským veľvyslanectvom a pokrajinskými inštitúciami v oboch osadách sa v uplynulom období dosť investovalo. Myslím si, že Aradáč treba pozmeniť na skutočné predmestie Zreňaninu, ktoré by tvorilo opravdivú bránu na vchode do mesta. Za mesto inak považujem celé administratívne územie vrátane všetkých osád a zasadzujem sa za to, aby sa vyrovnali podmienky života na dedine a v meste. Okrem toho mienim, že  prostriedky z prenájmu štátnej poľnohospodárskej pôdy treba vkladať v osadách, v ktorých žijú nájomcovia tej pôdy, čo by významne prispelo k ich rozvoju. Uvažujeme aj o tom, že už viac nebudeme rovnať poľné cesty a na to márne míňať mnoho peňazí, ale tieto prostriedky vložíme do výstavby asfaltových ciest medzi jednotlivými osadami. Mám na zreteli aj cestu Aradáč – Elemir, o ktorej sa už mnoho rokov rozpráva. Myslím si dokonca, že je reálne očakávať, že ju vybudujeme už v tomto roku.

– Kde viazne výstavba športovej haly v Aradáči?

– Problém je v tom, že verejné obstarávanie bolo uskutočnené tak, aby daný vykonávateľ dostal prácu. Na druhej strane v samotnom projekte neboli zahrnuté všetky prvky, ktoré taká hala musí obsahovať. Vykonávateľ urobil všetko, čo písalo v projekte, ale početné nedostatky sa pokúsil predstaviť ako dodatočné práce, ktoré však významne prevýšili dohovorenú sumu. My sme povinní halu dokončiť a tento záväzok splníme, ale zároveň zistíme, kto nesie zodpovednosť za to, čo sa stalo.

– Po dvanástich rokoch vlády DS v Zreňanine došlo k zmene moci. Ako hodnotíte efekty tej zmeny?

– Po prvé snažili sme sa zaviesť kontrolu finančných prostriedkov a zabezpečiť nehatené fungovanie komunálnych služieb. Zdá sa mi, že sa nám to aj podarilo a že občania okrem problémov so snehom nemali vážnejšie komunálne problémy. K tomu sa snažíme Zreňanin predstaviť ako srdce Banátu, v ktorom je medzinacionálna tolerancia na vysokej úrovni. V kontaktoch s partnermi zo zahraničia mesto prezentujeme ako miesto vhodné na život a investovanie. Snažíme sa prinavrátiť mestu dobré meno, ktoré je od roku 2008 vážne poškvrnené. Môžem sa pochváliť, že sa nám to darí. Keď ide o tie existenčné záležitosti, zabezpečili sme všetko, čo závisí od lokálnej samosprávy, pričom všetko ostatné závisí od investorov. Hospodárstvu treba ponechať priestor, neobmedzovať ho a nespomaľovať. S tým cieľom sme otvorili aj úrad pre rýchle odpovede, ktorý potenciálnym investorom pomôže, aby v čím kratšej lehote dostali všetky potrebné informácie a povolenia, vrátane stavebného, čo je v záujme rozvoja mesta a lepšieho života občanov.

Za rozhovor ďakuje:

V. Hudec

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs