Dvadsať rokov slovensko-maďarských vzťahov

19.feb 2013

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič na oficiálnej návšteve Maďarska.

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič uskutoční dnes a v stredu oficiálnu návštevu Maďarska. Slovenský prezident Maďarsko navštívi po deviatich rokoch. Cieľom stretnutí Ivana Gašparoviča s maďarským partnerom Jánosom Áderom a s premiérom Viktorom Orbánom je prerokovať aktuálne otázky bilaterálnych vzťahov, regionálnej a európskej spolupráce oboch krajín v kontexte 20. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou. Prezident Slovenskej republiky sa počas návštevy stretne i s predstaviteľmi krajanskej komunity v Maďarsku.

Obe krajiny spája členstvo vo Visegrádskej štvorke, Európskej únii, schengenskom priestore, Rade Európy i NATO, no vzťahy sú problematické vo viacerých rovinách. Prvou snahou o konsolidáciu vzťahov bolo v marci 1993, teda len pár mesiacov po vzniku Slovenskej republiky (1.1.1993) podpísanie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Zmluvu parafovali v Paríži premiéri Slovenska a Maďarska Vladimír Mečiar a Gyula Horn a platnosť nadobudla 15. mája 1996.
Nasledujúce roky boli v znamení viacerých stretnutí na vládnej úrovni, vo februári 1999 predseda maďarskej vlády Viktor Orbán a premiér Mikuláš Dzurinda podpísali v Bratislave protokol o implementácii základnej zmluvy s Maďarskom a spolupráca sa rozvíjala aj na úrovni V4, pri výstavbe mosta Mária Valéria medzi Štúrovom a Ostrihomom, ktorý slávnostne otvorili v októbri 2001, i na stretnutiach v pohraničných oblastiach.
Zlom v snahách o budovanie priateľských susedských vzťahov nastal 1. januára 2002, keď nadobudol platnosť Zákon o Maďaroch žujúcich v susedných štátoch – maďarský krajanský zákon. V roku 2001 ho schválil maďarský parlament s cieľom pomôcť Maďarom žujúcim v susedných krajinách zachovať si jazykovú a kultúrnu identitu na území toho štátu, v ktorom žijú. Nepomohli protesty Slovenska, ktoré namietalo exteritoriálne účinky zákona, nevhodnosť niektorých terminológií, ako napríklad formulácie “maďarský národ ako celok”, začalo sa vydávanie maďarských preukazov.

V decembri 2004 bolo založené Fórum poslancov Karpatskej kotliny a v auguste 2007 extrémne nacionalistické združenie Maďarská garda, čo opäť vyvolalo protesty Slovenska. Maďarská strana zasa považovala za problém kauzu Hedvigy Malinovej, ktorú údajne v auguste 2006 prepadli v Nitre a ukradli jej mobil, z ktorého práve telefonovala v maďarčine. V septembri 2007 maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v telefonickom rozhovore so slovenským premiérom Robertom Ficom uviedol, že deklarácia, ktorou NR SR potvrdila nemennosť Benešových dekrétov, protirečí princípom Európskej únie (EÚ) a nepomáha dobrým susedským vzťahom.

V marci 2008 v maďarskej obci Mlynky, ktorá je kultúrnym centrom slovenskej menšiny z pilíšskej oblasti, starosta obce József Lendvai predložil kontroverzný návrh, podľa ktorého sa mali všetky slovenské spolky a organizácie z budovy Slovenského domu vysťahovať. Maďarský ombudsman pre menšiny vyhlásil rozhodnutie o vysťahovaní Slovákov zo Slovenského domu za protiprávne, samospráva v Mlynkoch však definitívne rozhodla o vysťahovaní. V tom istom roku sa Maďarsko a Slovensko dohodli, že postavia nový dom a v októbri 2012 premiéri Maďarska a Slovenska Viktor Orbán a Robert Fico slávnostne otvorili budovu Strediska pilíšskych Slovákov.

Dátum 1. november 2008 sa do histórie spoločných vzťahov zapísal futbalovým zápasom medzi DAC Dunajská Streda a bratislavským Slovanom, na ktorom pre nepokoje musela zasahovať polícia a kde bolo vyše 50 zranených, v nasledujúcich dňoch sa v Maďarsku objavili viaceré protesty – natieranie informačných tabúľ so slovenským názvom lokality, protestné pochody cez spoločnú hranicu a pod.

Predstavitelia oboch krajín na spoločných stretnutiach prijímali vyhlásenia proti extrémizmu a deklarovali spoločný boj proti radikálom a násiliu, no vo februári 2009 slovenský parlament prijal školskú novelu, ktorá upravuje písanie zemepisných názvov v učebniciach pre národnostné menšiny, čo vyvolalo na strane Maďarskej republiky nevôľu a podobne sa postavila aj k novele zákona o štátnom jazyku z júna 2009, ktorá sprísnila dohľad nad spisovnou slovenčinou.
V auguste 2009 Slovensko oficiálne odkázalo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, aby ignoroval pozvanie občianskeho zduženia, odhaľujúceho sochu svätého Štefana a nechodil do Komárna. MZV SR v deň návštevy informovalo verbálnou nótou veľvyslanca Maďarska v Bratislave, že slovenské orgány rozhodli odoprieť prezidentovi Sólyomovi vstup na slovenské územie v tento deň. Návšteva maďarského prezidenta Sólyoma podľa diplomatickej nóty nie je vhodná najmä preto, že prezident Sólyom nemal v úmysle stretnúť sa so slovenskými predstaviteľmi a 21. august bol osobitne citlivým dátumom. Plánovaná návšteva sa mala totiž uskutočniť v deň 41. výročia obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorých súčasťou bolo aj maďarské vojsko. Maďarsko Slovenskú republiku zažalovalo na európskom súde. Ten však dal v roku 2012 za pravdu Slovensku s tým, že SR na takýto postup mala právo.
Rokovanie premiérov Slovenska a Maďarska Roberta Fica a Gordona Bajnaia v maďarskom prihraničnom meste Szécsény v septembri 2009 sa skončilo jedenásťbodovou deklaráciou. Fico označil stretnutie za úspešné a užitočné. Premiéri sa zaviazali, že Slovensko a Maďarsko budú pri spornom slovenskom jazykovom zákone rešpektovať odporúčania OBSE. V roku 2010 sa konalo niekoľko stretnutí na vládnej i prezidentskej úrovni v rámci V4, ktorých výsledkom boli vyjadrenia o vytrácaní sa napätia v slovensko-maďarských vzťahoch. V v januári 2011 navštívil Slovensko maďarský prezident Pál Schmitt, ktorý rokoval s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom, s predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou i ďalšími predstaviteľmi štátu.

V súčasnosti sú najväčšími problémami vzájomných slovenských maďarských vzťahov dvojaké občianstvo a dlhoročný spor okolo výstavby vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.

V máji 2010 NR SR prijala zákon o štátnom občianstve, pričom reagovala na kontroverzný maďarský zákon, ktorý vytvoril inštitút dvojakého občianstva pre zahraničných Maďarov a ktorý uviedla Maďarská republika do praxe 1. januára 2011. Maďarská legislatíva umožňuje udeľovanie štátneho občianstva osobám bez trvalého bydliska na území Maďarska pod podmienkou, že žiadateľ alebo jeho predkovia boli maďarskými občanmi pred rokom 1920 alebo v rokoch 1938 až 1945. Takáto úprava vyvolala prejavy nevôle vo viacerých susedných krajinách, nielen na Slovensku.

V septembri 2012 splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku VD Gabčíkovo-Nagymaros Peter Hatiar deklaroval obnovenie rokovaní o implementácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z roku 1997. Súd rozhodol, že zmluva z roku 1977 medzi Maďarskom a Československom o výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros naďalej platí a Maďarsko nebolo oprávnené v roku 1989 pozastaviť a neskôr opustiť pridelené práce na vodnom diele. Súd tiež konštatoval, že Československo bolo oprávnené v novembri 1991 začať prípravu alternatívneho dočasného riešenia (nazývaného Variant C), ale nie uviesť ho do prevádzky v októbri 1992 ako jednostranné opatrenie.

SITA

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs