Ekologická spŕška (ne)kultúry

29.júl 2017

Ekologická spŕška (ne)kultúry

Pred niekoľkými dňami vonku poriadne ochladilo, aj dážď sa zmiloval nad takmer zhorenou vojvodinskou rovinou. Dokonca ekologická (ne)kultúra v hlavnom meste kultúry 2021 sa tiež „vzpružila“.

Prednedávnom sme počuli o horiacej depónii v Novom Sade. Niektorí aj videli, aj cítili. Následky toho, aj iných požiarov na skládkach po celej Vojvodine, napríklad aj tej v Hložanoch, Starej Pazove, Silbaši a inde, budú cítiť aj budúce generácie. Na to netreba zabúdať, zvlášť pri nakladaní s vlastným, domácim odpadom.

Treba využiť všetky spôsoby, aby sa v našich domácnostiach minimalizovala produkcia odpadu, lebo je to možné. Učia nás o tom príkladné nakladania s odpadom v rodinách ľudí, ktorí už aj kričia, že najlepší životný štýl je Zero Waste štýl. K tomu sa možno dopracovať krok za krokom. Napríklad prvým krokom by mohlo byť využitie relatívne nových služieb komunálnych podnikov v dedinách a mestách. Totiž už sa separovanie a vynášanie smetí z domácností rozrastá ako huby po daždi. Aspoň tých základných odpadových surovín, akými sú papier, sklo a plast. To je dobrý začiatok pre nás začiatočníkov, a uznajme, že všetci sme v tejto oblasti takmer na štarte.

Ak nerozhadzujeme doma na dvore alebo v byte, prečo musíme prázdnu plastovú fľašku alebo servítku zahodiť v prírode, za rohom u susedov, alebo napríklad na zatiaľ prázdny priestor medzi Futockým trhoviskom a budovou Dnevnik v Novom Sade, ako je to hore na snímke? Preto. Pretože u nás vládne aj ekologická nekultúra, o čom hovorí aj údaj, že priemerný občan Srbska vyprodukuje priemerne 1 kilogram odpadu denne. Denne!

Odborníci hovoria, že medzi najväčšie výzvy životného prostredia určite patrí nakladanie s odpadom, ako aj jeho spracovanie. Aj zmena v ľudskom správaní, dodávame. Kedy už príde k swich off-u v našich hlavách? Planétu máme jednu, no správame sa akoby sme mali možnosť vymeniť ju za inú v každej chvíli…

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs