Európske lesy starnú

27.aug 2013

UPOZORNENIE ODBORNÍKOV

 

Schopnosť starnúcich európskych lesov zachytávať oxid uhličitý bude onedlho na hrane. Jedna z hlavných zbraní kontinentu voči globálnemu otepľovaniu je podľa odborníkov v ohrození.

35obrnapr2lesyO lesy sa v kontexte klimatických zmien veľmi nezaujíma ani európska verejnosť. Prieskum Eurobarometra ukázal, že ak sa obyvateľ EÚ zamýšľa nad meniacou sa klímou a skleníkovým efektom, spravidla sa na problém nepozerá v súvislosti s odlesňovaním.

Lesy v Európe starnú a čoraz viac stromov nie je schopných vsiaknuť emisie oxidu uhličitého. Tiež ich ohrozujú časté požiare, silné búrky a nájazdy hmyzu, uvádza sa v štúdii, ktorú zverejnili v časopise Nature Climate Change. V niektorých častiach kontinentu navyše dochádza k výrubu lesov.

Európa preto podľa autorov štúdie už viac nemôže predpokladať, že jej lesy budú naďalej absorbovať emisie uhlíka z priemyselných podnikov, elektrární a dopravy v rovnakej miere ako dosiaľ. Lesy v súčasnosti pohlcujú asi 10 % emisií v Európe.

„Tieto narastajúce lesy sa ukazujú ako vytrvalé viazače uhlíka, projektované pokračovať desaťročia, avšak sú tu prvé znaky nasýtenia. Lesnícke politiky a stratégie riadenia potrebujú revíziu, ak chceme viazanie zachovať,“ uvádza sa v štúdii.

Medzinárodný tím vedcov pod vedením Gert-Jan Nabuursa z holandskej univerzity Wageningen odhadol, že ak vlády neprijmú vhodné opatrenia, bod nasýtenia by sa mohol dosiahnuť okolo roku 2030.

V správe sa píše, že rozloha lesov v Európe je pravdepodobne najväčšia od čias stredoveku, a to vďaka urýchlenému vysádzaniu stromov po zničujúcej druhej svetovej vojne. Údaje ale ukazujú, že od roku 2005 sa rast týchto lesov spomalil, stromy starnú a ich schopnosť absorpcie uhlíka sa znižuje.

 

PREDČASNÉ OBAVY?

Na odvrátenie problému autori odporúčajú lepší lesný manažment, selektívnu ťažbu a výsadbu nových lesov.

Annemarie Bastrup-Birk, jedna zo spoluautoriek štúdie a odborníčka na lesy v Európskej environmentálnej agentúre EEA ale upozorňuje, že pokles rastu lesov nie je celoeurópskym javom. Platí najmä pre Francúzsko a Nemecko. „Je to veľmi regionálne,“ uviedla pre Reuters s tým, že závery štúdie zverejnenej v Nature Climate Change môžu predčasne vyvolať obavy z celoeurópskeho problému.

Správa o stave európskych lesov v roku 2011 uvádza, že čistý ročný nárast lesov v EÚ sa v roku 2010 spomalil na 609 miliónov kubických metrov. V roku 2005 to bolo 620 miliónov kubických metrov.

V európskych lesoch sa uchováva približne 9 900 miliónov ton uhlíka. To sa rovná CO2, ktoré celá EÚ vypustí v priebehu 9 rokov. Zalesnené plochy ale nie sú súvislé, čo negatívne ovplyvňuje biodiverzitu.

Spoločné výskumné centrum (JRC) nedávno vydalo dve analýzy týkajúce sa lesov v EÚ. V prvej správe vydanej koncom januára 2013 sa autori zamerali na les ako zásobáreň uhlíka a zdroj biomasy. Došli k záverom, že celkové zásoby uhlíka sú asi 9 900 miliónov ton, čo je ekvivalentné množstvu CO2 vypustenému v EÚ počas 9 rokov.

Štúdia JRC je prvým harmonizovaným a porovnateľným súborom dát pre celú EÚ, ktorý predstavuje priestorovo explicitné celoeurópske mapy pre lesnú biomasu a uhlík. Z dreva alebo drevného odpadu pochádza až polovica obnoviteľnej energie v EÚ.

V rámci druhej štúdie publikovanej koncom februára 2013 sa skúmala súvislosť / fragmentácia pokrývky plochy lesa na území EÚ. Až 70 % európskeho územia má slabo prepojené lesy. Fragmentácia je spôsobená predovšetkým výstavbou ciest, poľnohospodárstvom, urbánnym osídlením či požiarmi.

Hoci sa každoročne zvyšuje zalesnené územie v Európe v priemere o 0,4 %, nové plochy nie vždy posilňujú konektivitu medzi zalesnenými fragmentmi. Okrem toho sa asi 40 % európskych lesov nachádza vo vzdialenosti do 100 m od často intenzívne využívaných území. To ďalej zvyšuje pravdepodobnosť toho, že okraje lesov sú vystavené riziku inváznych cudzích druhov rastlín a živočíchov, pesticídom a ochoreniam. Tieto riziká majú negatívny vplyv na schopnosť lesa poskytovať rôzne ekosystémové služby a reguláciu klímy.

Zmiernenie ekosystémovej fragmentácie je jedným z kľúčových cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. Aktuálna stratégia EÚ pre lesy pochádza ešte z roku 1998. Rôzne lesnícke, farmárske i priemyselné organizácie v júli vyzvali Európsku komisiu, aby viac neodkladala jej aktualizáciu. Upozornili ju, že prehliada význam lesov a lesníctva v politike EÚ, hoci lesy reprezentujú 40 % využívanej pôdy v Európe.

„Hodiny tikajú. Ďalší odklad v predložení súvislého prístupu k lesom Európy môže viesť len k viac neúplným a možno protichodným rozhodnutiam,“ uviedol Juha Hakkarainen, predseda Poradnej skupiny EÚ pre lesníctvo a korok.

pripravila:  Ľ. S.

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs