Folklór je sito, ktoré prečistí ľudí

15.júl 2013

ROZHOVOR

 

Dievčenský tanec z Očovej

Dievčenský tanec z Očovej

Jednoznačne priniesli skutočné osvieženie na tohtoročné folklórne hody Slovákov žijúcich v Srbsku. Folklórny súbor Očovan z rázovitej dedinky na strednom Slovensku bol založený roku 1936. Je jedným z najstarších a najznámejších v celom Slovensku. Za posledných 10 – 15 rokov absolvuje aj viac než 50 vystúpení ročne a na dôvažok i dva-tri zahraničné zájazdy. Prednedávnom hosťoval v Hložanoch. Najprv sme videli samostatné vystúpenie tanečníkov spevákov a hudobníkov FS Očovan v hložianskom Dome kultúry a 1. júna aj na pódiu amfiteátra, kde pohostinsky vystúpili v rámci 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… V oboch prípadoch si za výkon vyslúžili ovácie. Vedúcemu súboru Pavlovi Holíkovi sme položili zopár otázok…

– S akými dojmami sa vrátite domov, na Slovensko?

– Najprv chcem povedať, že do Vojvodiny sa vraciame veľmi radi a veľmi často. Prichádzame takmer každý druhý rok a vždy nás sem ťahá dobré srdce a dobrá nálada ľudí, ktorí tu žijú. V Hložanoch som zase – po 33 rokoch. Vtedy som tu bol, ako sedemnásťročný, s FS Železničiar Marína zo Zvolena a odvtedy si na Hložany spomínam len v dobrom. S FS chodievame i do chorvátskeho Iloku, boli sme viackrát v Pivnici, vlani sme navštívili Aradáč… a teraz sme účastníci tohto krásneho festivalu. Sme radi, že sem môžeme prísť, lebo tu počúvame krásnu slovenčinu, stretávame dobrých ľudí, s mnohými sa už dobre poznáme, priateľstvá sú veľmi pevné, preto sme radi, že sme zase boli tu.

Pavel Holík

Pavel Holík

– Aký je folklór vojvodinských Slovákov videný očami Očovana?

– Pre mňa je to, samozrejme, niečo úplne iné než pokiaľ ide o ktorúkoľvek oblasť u nás na Slovensku. S ničím podobným som sa u nás nestretol; vnímam tu, v kultúre vojvodinských Slovákov, vplyv prostredia, do ktorého kedysi ľudia prišli. Určite si z vtedajšej vlasti priniesli aj piesne a krásnu reč. Veď texty tunajších vašich piesní sa často zhodujú s tými, ktoré sa spievajú u nás; nie vždy sa síce zhodujú melódie, ale aj to sa stáva. Pokiaľ ide o kroje a tanečný prejav – práve tu cítiť vplyv prostredia, v ktorom ľudia žijú a ktoré ich formovalo.

– Nezdá sa vám, že tunajší Slováci prišli o tempo respektíve dynamiku, ktorou sa vyznačujú tance súborov z Horniakov?

– Nemyslím si, že to tempo kedysi bolo také vysoké a dynamické, ako sa to na javiskách u nás predvádza dnes. Na zábavách a iných príležitostných stretnutiach ľudí skôr prevládalo viac pohody. Piesne sa spievali v plnej svojej dĺžke a celom svojom význame. Nikam sa neponáhľalo, život plynul celkom ináč než je tomu dnes. Slovom, skôr si myslím, že váš folklór je bližší k skutočnosti, aká kedysi bola. U nás sme zrejme viac pod vplyvom doby ako i diváckych požiadaviek. Snažíme sa byť trošku príťažlivejší akčnosťou čiže dynamikou. Nemyslím si, že to v našom prípade odráža pôvodinu, z ktorej vychádzame; skôr je to vplyv dnešnej doby a možno aj mládež, keď niečo zvládne, snaží sa to podávať vo vyššom tempe, chce istým spôsobom prekonať seba.

Výbušnosť ako trhák

Výbušnosť ako trhák

– Očovský súbor je, podľa našej mienky, vynikajúci, dalo by sa povedať, že kvalitou prejavu presahuje úroveň amatérov; čím to je?

– Očová má asi 2 500 obyvateľov a ich počet sa postupne znižuje, keďže mladí ľudia odchádzajú do miest za prácou. Očová je nadostač veľká na to, aby sa kultúrny život udržal celkom v živej forme. Pravdaže, máme základnú školu, ale máme aj umeleckú školu, divadelný a folklórny súbor… Umelecká škola nám o. i. pomohla v tom, aby sme mali vlastnú hudbu a kvalitnejšie speváčky. Keď sa jedná o FS Očovan, snažíme sa, aby po umeleckej stránke neupádal. Pracujeme aj s mládežou; pravdu povediac, budeme sa musieť väčšmi sústrediť na prácu s deťmi, pretože naozaj konzumný spôsob života ich veľmi strháva so sebou. Technické vymoženosti a všelijaké sociálne siete ich natoľko odrádzajú od vlastnej pôvodiny, že sa môže stať, že sa úplne odcudzia. Je na nás, na ľuďoch, ktorí chápu, o čo ide a aká sila sa skrýva v tradičnom umení, aby sme sa ich spoločne s rodičmi uchopili a spojili s pôvodnou kultúrou.

– Ako zvládate veľký počet vystúpení počas roka?

– Jednoduché to, pravdaže, nie je, musíme, ale i chceme obetovať hŕbu voľného času. Nerobíme to pre financie, ale z lásky k folklóru. Je to proste také sito, ktoré prečistí ľudí, ktorí folklór milujú a majú k nemu vzťah.

Juraj Bartoš

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs