Gymnázium založili počas vojny

26.mar 2013

Vo všetkých troch centrách slovenskej vojvodinskej osvety a kultúry – v Báčskom Petrovci, v Kovačici a v Starej Pazove sa radi zaoberajú dejinami svojich významných objektov a inštitúcií. Iba pazovské gymnázium a ostatné stredné školy neprávom zostali akosi v ústraní. A zaslúžia si pozornosť. O tom svedčí viac dokladov, ktoré zachoval Vladimír Konštantín Hurban, evanjelický kňaz, dramatik a kultúrno-osvetový dejateľ.

Prví študenti pazovského gymnázia s profesormi

Pretože Stará Pazova už v druhej polovici 19. storočia mala vyvinuté dopravné spoje, jej občania boli tesnejšie viazaní k veľkým kultúrnym strediskám. Neprekvapuje teda fakt, že si pazovská inteligencia priala mať aj vlastné osvetové inštitúcie. Dr. Ján Hrubík vo svojom článku Súkromné reálne gymnázium v Starej Pazove 1918 – 1922 uviedol: „Bolo to v lete roku 1918 pred koncom prvej svetovej vojny, keď prišiel profesor Zvonimír Tkalec zo Záhrebu do Starej Pazovy, aby začal s výučbou na súkromnom gymnáziu… Gymnázium bolo založené na podnet Vladimíra K. Hurbana (VHV), ev. farára, Jána Litavského, roľníka, a Jána Gombára, klobučníka. Vyučovanie sa začalo začiatkom septembra 1918 v kancelárii Jozefa Uhríka, obchodníka s obilím, vo vtedajšej Inđijskej ulici (ľudovo zvanej Kurtašor).“

Ako sa to vlastne začalo? V Staropazovskej banke sa stretla skupinka Slovákov zainteresovaných o školenie svojich detí. Doklad z toho stretnutia zo dňa 31. júla 1918 (s podpismi prítomných) zostal zachovaný dodnes a znie: „Na podnet pána Vlčka (Ľudovíta) dohovorili sa niektorí slovenskí rodičia v Starej Pazove, že si chcú zavolať za svoje deti profesora, ktorý by cez 10 mesiacov učil a pripravoval žiakov pre reálne gymnázium. Žiaci by boli zapísaní v niektorej strednej škole ako privatisti a skladali by skúšky. Chodili by denne do školy a naučili by sa nielen predmety, ale i pravý školský spôsob, takže by sa na nich v živote  nestala niektorá chyba privátnej výučby. Platilo by sa mesačne za dieťa asi 100 korún. Kto je zato, nech sa podpíše“… Tento text písal farár V. K. Hurban. Podpísaní sú zainteresovaní rodičia: J. Čmelík, Ľ. Vlček, J. Litavský, S. Dollinay, O. Šipický Šágy, M. Vereš, J. Konopka a druhý M. Vereš. Oznam bol uverejnený v novinách a už 24. augusta nasledovalo ďalšie pozvanie, aby záujemcovia prišli do miestností banky, lebo vraj profesori zo Záhrebu a Zemunu oznámili svoj príchod. Päť dní neskôr rodičia sa uzhodli, že sa výučba začne 9. septembra v osobitnej miestnosti pána Uhríka a že deti budú zapísané na reálnom zemunskom gymnáziu. Okrem Slovákov teraz boli podpísaní ešte aj: Vučević-Janić, D. Fiala, M. Tešićová, M. Vučelić, T. Puljević, K. Lichtenberger, V. Kirschner…

V Ústrednom archíve SEAVC  je zachovaných 12 listov prvého profesora Súkromného reálneho gymnázia v Pazove Zvonimíra Tkalca, ako aj jeden záznam o práci v škole: „V prvom ročníku zapísalo sa 11 žiakov do I. triedy a ešte jeden žiak do II. triedy. Pre školský 1919/20 zapísalo sa 41 žiakov..“

Zaujímavým sa zdá byť list profesora Tkalca písaný V. K. Hurbanovi z 1. januára 1919, v ktorom informuje, že bol u štátneho dozorcu pre stredné školy, ktorému porozprával o túžbach pazovských Slovákov: „On to všetko prijal k vedomiu a zaviazal ma, aby som mu obetoval všetky jeho vedomosti a schopnosti a keď sa počet poslucháčov v 4. ročníku ukáže zodpovedajúcim, nebude prekážok, aby sa žiadostiam slovenského národa vyhovelo…“

Doklad s podpismi garantov o založení gymnázia

Medzičasom sa Zvonimír Tkalec stal riaditeľom pazovského gymnázia. O tom VHV v článku pod názvom Školská hlítka, uverejnenom v Československých listoch v roku 1919, poznamenal: „Privátne reálne gymnázium v Starej Pazove, ktoré vlani založili niektorí pazovskí rodičia, zo skromnučkých, nenáročných počiatkov, vyvinulo sa tohto školského roku zaujatosťou a príkladnou pilnosťou terajšieho správcu p. prof. Zvonimíra Tkalca na pekný, životaschopný ústav… Profesorský zbor pozostáva z troch profesorov: Zvonimír Tkalec, Juraj Vilović (chorvátsky spisovateľ a žurnalista) a Jozef Bedenko, profesor kreslenia zo Zemuna. Slovákom prednáša slovenský jazyk farár Hurban, chémiu lekárnik Mihajlović, zdravovedu Dr. Mihajlović, náboženstvo tunajší farári. Pričinením tunajšieho správcu obce Medakovića zariadené sú školské miestnosti chutným a primeraným náradím. Staropazovská banka spravuje peňažné záležitosti. Zamýšľa sa otvoriť i šesťmesačný kurz pre kupeckých pomocníkov a doteraz sa prihlásilo 21 šuhajov…“

Toto gymnázium v tejto forme pôsobilo do roku 1922. Na základe zoznamu Jána Hrubíka tuná sa školilo 81 študentov, medzi nimi boli lekári: MUDr. Ján Brtka chirurg a gynekológ (Prešov), MUDr. Branka Đukićová, fyziologička, MUDr. Ján Hrubík, lekár všeobecnej medicíny, Ing. agr. Milovan Vukčević, umel. akad. Dragutin Fiala, člen Národného divadla v Sarajeve, inž. tech. Viktor Kirschner, Dipl. jur. Ondrej Litavský (Bratislava). Spomenúť treba aj popredných pazovských učiteľov, obchodníkov, maliarov, stavbárov a podnikateľov, a najmä Svetozára Hurbana, člena Slovenského národného divadla v Bratislave.

Prvotné súkromné reálne gymnázium v Starej Pazove pôsobilo krátko, len niekoľko rokov. Podľa Hrubíka príčinou bol návrat staručkého riaditeľa do Záhrebu, a podľa VHV lacnejšie školenie priamo v Zemune a Belehrade, k čomu prispel rozvoj železnice. A možnože dôvodom bolo založenie gymnázia v Petrovci.

Katarína Verešová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs