Historický kalendár – 11. júla

10.júl 2013

Svetový deň populácie – pripomína sa od roku 1987 (Populačný fond OSN – UNFPA), keď počet obyvateľov na Zemi dosiahol 5 miliárd

1856 – zomrel český spisovateľ a novinár Josef Kajetán Tyl. Autor textu českej národnej hymny Kde domov můj, ktorá sa spieva v hre Fidlovačka. Autor drám: Jan Hus, Paličova dcera, Strakonický dudák, Tvrdohlavá žena a próz, napr. Dekret kutnohorský. Narodil sa 4. februára 1808.

1933 – v Prahe sa narodila Olga Havlová, osobnosť verejného života, manželka Václava Havla. V 70. a 80. rokoch aktivistka českého disentu, v roku 1990 založila Výbor dobré vůle – známy ako Nadace Olgy Havlové, pôsobiaci v sociálnej a humanitárnej oblasti. Zomrela 27. januára 1996 v Prahe.

1937 – zomrel americký skladateľ a klavirista George Gershwin. Autor svetoznámej skladby Rhapsody in Blue, najprv pre klavír a džezový orchester, neskôr pre symfonický orchester. Výrazný úspech dosiahol symfonickou skladbou Američan v Paríži a tiež operou Porgy a Bess na námet z černošského prostredia. Jeho populárne piesne patria k evergreenom americkej populárnej hudby. Autor klavírneho koncertu F dur, spolupracoval s filmovými štúdiami Hollywoodu. Narodil sa 26. septembra 1898.

1960 – Národné zhromaždenie v Prahe schválilo novú ústavu, podľa ktorej sa na znak víťazstva socializmu v krajine zmenil názov štátu na Československú socialistickú republiku.

1982 – v Bratislave zomrel básnik a prozaik Andrej Plávka. Po neukončených právnických štúdiách v Prahe pracoval ako úradník v YMCA, bol pracovníkom Zboru povereníkov a neskôr pôsobil vo vydavateľstve Tatran a vo Zväze slovenských spisovateľov. Jeho tvorba bola ovplyvnená socialistickým realizmom, modernizmom a regionalizmom. Debutoval zbierkou Z noci a rána. Ďalšie zbierky: Liptovská píšťala, Domovina moja. Autor skladieb venovaných Slovenskému národnému povstaniu Ohne na horách, Neumrel na koni, osobnej lyriky, krátkych próz, románu Obrátenie Pavla a memoárovej literatúry. Narodil sa 18. novembra 1907 v Liptovskej Sielnici.

1995 – odohral sa masaker v srbskej Srebrenici, pri ktorom zahynulo približne 8 000 moslimov. Bola to najhoršia masová vražda civilného obyvateľstva v Európe po druhej svetovej vojne.

2000 – v Bratislave zomrel hudobný skladateľ, divadelný režisér a humorista Jaroslav Filip. Vyštudoval filmovú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Nahral tri vlastné albumy: Meditation for Piano, Cez okno a Ten, čo hrával s Dežom. Spolupracoval s Dežom Ursínym na jeho desiatich platniach, napr.: Modrý vrch, Na ceste domov a tiež na muzikáli Sneh sa smial, až padal. Jeho hudba zaznela v mnohých filmoch a v divadlách. Hudobne sa podieľal na tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského a tiež Richarda Müllera. Ako divadelník pôsobil v Divadle pre deti a mládež v Trnave, Prešovskom divadle, v Štúdiu S. Bol humoristom vo viacerých programoch v Rádiu Twist, v STV a TV Markíza. Hral vo filme Petra Solana O sláve a tráve, v snímke Michala Ruttkaya Iba deň, v úlohe Alberta sa predstavil v rovnomennom televíznom filme Františka Vláčila. Narodil sa 22. júna 1949 v Hontianskych Moravciach.

2005 – v Bratislave zomrela prozaička, spisovateľka pre deti a mládež Klára Jarunková. Pôvodne učiteľka, neskôr úradníčka, mnoho rokov pôsobila v humoristickom časopise Roháč. Debutovala prózou pre deti Hrdinský zápisník. Román Jediná je jej najúspešnejšou prózou. Ďalšie knihy pre mládež: Brat mlčanlivého vlka, Pomstiteľ, Tulák, Tiché búrky, Nízka oblačnosť. Pre najmladšie deti napísala príbehy zo súčasnosti O psovi, ktorý mal chlapca, O jazýčku, ktorý nechcel hovoriť, O Tomášovi, ktorý sa bál tmy. Autorka cestopisov Pár krokov po Brazílii, Obrázky z ostrova, Stretnutie s nezvestným, románu z obdobia SNP Čierny slnovrat a mnohých ďalších próz. Narodila sa 28. apríla 1922 v Červenej Skale.

SITA

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs