Historický kalendár – 12. februára

11.feb 2013

1804 – v Königsbergu zomrel nemecký filozof Immanuel Kant, prvý z predstaviteľov nemeckej klasickej filozofie, tvorca tzv. kritického, čiže transcendentálneho idealizmu. Dielo: Kritika čistého rozumu, Kritika praktického rozumu, Kritika súdnosti. Narodil sa 22. apríla 1724.

1809 – narodil sa americký politik a štátnik Abraham Lincoln, osobnosť, ktorá sa stala stelesnením politických cností amerického národa. Prezidentom USA sa stal v roku 1860, v roku 1865 bol zvolený do tohto úradu opäť. 14. apríla 1865 ho počas divadelného predstavenia postrelil John Wilkes Booth. Lincoln na druhý deň zomrel.

1809 – narodil sa anglický prírodovedec Charles Robert Darwin. Jeho teória evolúcie organizmov prírodným výberom bola medzníkom vo vývoji biológie (darvinizmus). Podnikol cestu okolo sveta v rokoch 1831-36 na lodi Beagle. Dielo: O vzniku druhov prírodným výberom a Pôvod človeka a pohlavný výber. Zomrel 19. apríla 1882.

1866 – v Dolnom Kubíne sa narodil prozaik generácie neskorého realizmu Ladislav Nádaši Jégé. Počas štúdia medicíny v Prahe bol členom akademického krúžku slovenských študentov Detvan. Po štúdiách sa stal lekárom v rodnom meste. Redaktor novín Naša Orava a časopisu Orava. V roku 1926 sa vzdal súkromnej praxe a venoval sa literárnej tvorbe. Autor historických próz Wieniawského legenda, Z dávnych časov, Itália, Adam Šangala, Svätopluk a spoločenských románov Kuruci, Alina Orságová, Cesta životom, S duchom času. Zomrel 2. júna 1940 v Dolnom Kubíne.

1881 – v Petrohrade sa narodila ruská baletka Anna Pavlova, ktorá sa na celom svete preslávila rolou „umierajúcej labute“. Vystupovala najmä v zahraničí. Zomrela 23. januára 1931 v Hamburgu.

1908 – narodil sa francúzsky výtvarník Jean Effel, vl. m. François Lejeune. Autor kníh pre deti, najznámejšia je kniha Stvorenie sveta, ktorú sfilmoval český režisér Eduard Hofman a nahovoril Jan Werich. Autor karikatúr a kresieb pre tlač, plagátov, knižných ilustrácií. Predseda Spoločnosti francúzsko-československého priateľstva. Zomrel 16. októbra 1982.

1910 – v Holíči sa narodil slovenský mikrometalurg, zváračský odborník Jozef Čabelka. Zakladateľ Výskumného ústavu zváračského. Priekopník mikrometalurgie a zvárania konštrukčných materiálov na Slovensku. Zomrel 6. júla 1987 v Bratislave.

1934 – v Košiciach sa narodil horolezec, majster športu Jozef Psotka. Tragicky zahynul 15. októbra 1984 po výstupe na Mount Everest. Na Everest vystúpil poľskou cestou v JZ stene bez kyslíka spolu so Zoltánom Demjánom.

1974 – ruského spisovateľa a kritika sovietskeho režimu Alexandra Isajeviča Solženicyna, autora dokumentárnych próz o stalinizme a živote trestancov v ruských koncentračných táboroch, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru (1970) vypovedali zo ZSSR. Do Ruska sa vrátil v roku 1994. Diela: Jeden deň Ivana Denisoviča, Onkologické oddelenie, Prvý kruh pekla, Súostrovie GULAG. Narodil sa 11. decembra 1918 v Kislovodsku (Rusko), zomrel 3. augusta 2008.

1990 – v Bratislave zomrela historička a archivárka Darina Lehotská. Pracovala v Archíve mesta Bratislavy, bola docentkou Katedry československých dejín a archívnictva FF UK v Bratislave. Autorka prác z regionálnych dejín Dejiny Pezinka, Dejiny Modry, zostavovateľka Dejín Bratislavy. Napísala tiež Príručku diplomatiky. Narodila sa 28. januára 1922 v Kremnici.

2012 – zomrela operná speváčka Elena Kittnárová. Pôsobila ako sólistka Spevohry Novej scény a v roku 1966 sa stala sólistkou Opery SND, kde naštudovala viac ako štyridsať postáv. Jedným z vrcholov jej vokálneho i hereckého umenia bola Emília Marty v Janáčkovej opere Vec Makropulos. Narodila sa 2. júna 1931 v Trnave.

SITA

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs