Historický kalendár – 2. marca

1.mar 2013

1824 – narodil sa český hudobný skladateľ, zakladateľ českej národnej hudby Bedřich Smetana. Dirigent, zbormajster, organizátor hudobného života. Vážne nervové ochorenie ho v roku 1874 pripravilo o sluch. Autor opier Braniboři v Čechách, Prodaná nevěsta, Dalibor, Libuše, Dvě vdovy, Hubička, Tajemství, Čertova stěna, symfonických básní Richard III., Valdštýnův tábor, cyklu Má vlast a mnohých iných diel. Zomrel 12. mája 1884 v Prahe.

1855 – Alexander II. sa stal cárom Ruska. Alexander II. (1818 – 1881) urobil mnohé modernizačné reformy, napr. zrušil nevoľníctvo. Upevňoval absolutistický režim a anektoval rozsiahle územia v Ázii. Zahynul pri bombovom atentáte anarchistickej skupiny Narodnaja voľa 13. marca 1881. Novým cárom sa stal jeho syn Alexander III.

1884 – narodil sa politik Ivan Dérer, spoluautor Martinskej deklarácie. Stúpenec čechoslovakizmu, po vzniku Československa bol členom vlády, funkciu ministra vykonával v rôznych úradoch, bol napr. ministrom školstva, spravodlivosti. Poslanec Národného zhromaždenia, v 30. rokoch podpredseda sociálnodemokratickej strany. Počas 2. svetovej vojny v odboji, 1944 –1945 bol väznený nacistami. V rokoch 1946 – 1948 predseda Najvyššieho súdu, v rokoch 1954 – 1955 väznený komunistickým režimom, v roku 1968 bol rehabilitovaný. Zomrel 10. marca 1973.

1895 – zomrela francúzska maliarka Berthe Morisotová, významná predstaviteľka impresionizmu. Obrazy: Mladá žena pri toalete, Hortenzia, Kolíska, Deti Gabriela Thomasa. Narodila sa 14. januára 1841.

1927 – zomrel prvý český pilot Jan Kašpar. 13. mája 1911 podnikol pamätný diaľkový let z Pardubíc do Prahy v lietadle vlastnej konštrukcie. Let trval hodinu a 32 minút. Narodil sa 20. mája 1883.

1930 – vo Vence pri Nice zomrel anglický realistický spisovateľ David Herbert Lawrence. Jeho najznámejším románom je Milenec Lady Chatterleyovej (1928), ktorý bol pre prirodzené vykreslenie vzťahu muža a ženy v Anglicku zakázaný ako nemravný a v Anglicku vyšiel až v 60. rokoch 20. stor. Ďalšie dielo: Synovia a milenci, Dúha, Zamilované ženy. Narodil sa 11. septembra 1885 v Eastwoode.

1931 – narodil sa sovietsky a ruský politik Michail Sergejevič Gorbačov, predstaviteľ perestrojky a glasnosti. Popularitu získal vďaka zahraničnej politike a začal proces rozpadu a zániku sovietskeho impéria. Uzatvoril mnohé dohody s USA o znížení zbrojenia, presadil odchod sovietskych vojsk z Afganistanu, súhlasil so zjednotením Nemecka. V roku 1991 sa stal prvým a jediným prezidentom ZSSR, no augustový komunistický puč v tom istom roku znamenal jeho politický pád a rozpad ZSSR. Nositeľ Nobelovej ceny za mier (1990).

1942 – narodil sa americký prozaik John Irving. Autor románov Modlitba za Owena Meanyho, Syn cirkusu, Štvrtá ruka, Posledná noc na Twisted River a mnohých ďalších. Viaceré jeho knihy boli sfilmované, napr.: Hotel New Hampshire, Svet podľa Garpa, Rok vdovou alebo Zásady muštárne, ktorá mu v roku 2000 vyniesla Oscara za najlepší adaptovaný scenár.

1944 – narodil sa herec Pavol Mikulík. Od detstva hrával v rozhlasovej detskej družine. Bol členom Činohry SND, Divadla na Korze, Novej scény v Bratislave. Patril medzi najobsadzovanejších hercov v divadle, rozhlase i televízii, bol tiež prorektorom na VŠMU. Z filmografie: Tisícročná včela, Putování Jana Amose, Perinbaba, O sláve a tráve, Južná pošta a i. V júli 1993 prekonal mozgovú porážku a na javisko sa vrátil v roku 2000 v hre Simona Graya Na konci hry. Zomrel 27. novembra 2007.

1946 – v Prešove začalo činnosť Ukrajinské národné divadlo. Divadlo, ktoré sa od roku 1990 volá Divadlo Andreja Duchnoviča, sa zameriava na šírenie kultúry Rusínov a Ukrajincov v Slovenskej republike.

1951 – v Novom Meste nad Váhom zomrela poetka, autorka literatúry pre deti Ľudmila Podjavorinská, vl. m. Riznerová. Autorka básnických zbierok: Z vesny života, Balady, Piesne samoty, próz z dedinského a malomestského života: V otroctve, Blud, Žena. V literatúre pre deti sa zamerala na rozvíjanie ich duševných schopností: Veršíky pre maličkých, Medový hrniec, Baránok boží, Zajko-bojko, Čin-čin. Narodila sa 26. apríla 1872 v Horných Bzinciach.

1969 – Ondrej Nepela vybojoval na Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní v americkom Colorado Springs striebornú medailu.

1978 – čs. kozmonaut Vladimír Remek sa zúčastnil so sovietskym kozmonautom Alexejom Gubarevom na vesmírnom lete Sojuz 28, na Zem sa vrátili 10. marca 1978. Remek bol po kozmonautoch ZSSR a USA občanom tretieho štátu, ktorý letel do vesmíru. Let bol prvým z programu Interkozmos, v rámci ktorého sa na vesmírnych výskumoch spolu so ZSSR zúčastňovali socialistické krajiny.

1990 – v Španielsku zomrel výtvarník Arthur Fleischmann, priekopník vo využívaní netradičných materiálov v sochárstve, napr. plexiskla. V Prahe študoval lekárstvo a maľbu. Bol zakladajúcim členom Akadémie vied a umenia v Bratislave, neskôr pôsobil vo Viedni, Londýne, Paríži a ako lekár v 40. rokoch v Južnej Afrike. Na indonézskych ostrovoch pôsobil ako sochár a tvorca dokumentov o živote a zvykoch domorodcov. Autor Krištáľovej koruny pre britskú kráľovnú Alžbetu II. pri príležitosti 25. výročia jej korunovácie, búst známych osobností, s Georgeom Lucasom spolupracoval na trilógii Hviezdne vojny, pre ktorú vytvoril sochu Pocta objaveniu DNA. Narodil sa 5. júna 1898 v Bratislave.

1993 – v Bratislave sa konala inaugurácia prvého slovenského prezidenta Michala Kováča.

2007 – mohutné výbuchy vo Vojenskom opravárenskom podniku (VOP) v Novákoch usmrtili osem ľudí, desiatky ľudí sa zranili. Výbuch zdemoloval delaboračnú halu v areáli podniku a viacero budov vážne poškodil.

SITA

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs