Historický kalendár – 22. februára

21.feb 2013

1512 – zomrel taliansky moreplavec Amerigo Vespucci. V španielskych a portugalských službách preskúmal severnú časť Južnej Ameriky a Brazíliu. Usúdil, že ide o nový kontinent a nazval ho Nový svet a ten po ňom pomenoval v roku 1507 kartograf Martin Waldseemüller Amerika. Amerigo Vespucci sa narodil asi v roku 1451.

1732 – narodil sa americký štátnik a bojovník za nezávislosť George Washington, prvý prezident USA. Hlavný veliteľ vojska amerických kolónií, ktoré bojovali za nezávislosť od Anglicka. V roku 1787 predsedal vo Philadelphii ústavnému konventu, ktorý vypracoval prvú ústavu USA. V roku 1789 ho zvolili za prvého prezidenta USA, bol ním do roku 1797. Je po ňom pomenované hlavné mesto USA. Zomrel 14. decembra 1799.

1810 – narodil sa poľský skladateľ a klavirista Fryderyk Chopin, významný predstaviteľ raného romantizmu. Výnimočný talent, už ako osemročný vystupoval a ako deväťročný komponoval. Po porážke poľského povstania odišiel do Paríža a napriek tomu, že bol veľký patriot, sa do Poľska už nevrátil. V tvorbe nadviazal na Liszta a Schumanna. Autor 2 koncertov – Veľká fantázia na poľské melódie, Veľká brilantná fantázia, klavírnych skladieb, piesní, sonát, balád, mazúrok a polonéz. Zomrel 17. októbra 1849 v Paríži.

1875 – zomrel francúzsky výtvarník, zakladateľ modernej intímnej krajinomaľby Jean-Baptiste Camille Corot. Vo svojich dielach študoval účinky svetla a atmosféry, čím ovplyvnil tvorbu impresionistov. Narodil sa 16. júla 1796 v Paríži.

1980 – zomrel rakúsky výtvarník a dramatik Oskar Kokoschka. Ovplyvnený viedenskou secesiou a neoimpresionizmom, maľoval portréty i krajiny. Tiež autor expresionistických hier a scénických výprav. Ako odporca nacizmu žil v emigrácii, v Prahe i v Anglicku. Narodil sa 1. marca 1886 v meste Pöchlarn.

1981 – v Bratislave zomrel právnik a národohospodár Imrich Karvaš, profesor PF UK v Bratislave. Tajomník Obchodnej a priemyselnej komory, Zväzu slovenských bánk, generálny tajomník Národohospodárskeho ústavu pre Slovensko a Podkarpatskú Rus. V roku 1938 sa stal ministrom priemyslu, obchodu a živností čs. vlády a v rokoch 1939-44 bol guvernérom Slovenskej národnej banky. Podieľal sa na hospodárskom zabezpečení SNP a na konci 2. sv. vojny ho väznili v koncentračnom tábore. Po vojne sa zúčastnil na ekonomickej obnove Slovenska, no bol obvinený zo špionáže a v rokoch 1949-51 zatknutý. V roku 1958 ho znovu zatkli na dva roky. V roku 1971 bol rehabilitovaný. Napísal niekoľko monografií, venoval sa hospodárskej konjunktúre. Narodil sa 25. februára 1903 v Kalinčiakove.

1987 – v New Yorku zomrel americký maliar rusínskeho pôvodu, zakladateľ pop-artu Andy Warhol. Popularitu získal, keď v roku 1962 vystavil obrazy Campbellových polievkových konzerv, fliaš coca-coly a drevené repliky škatúľ od mydla Brillo. Masovou produkciou sieťotlače vytváral série nekonvenčných portrétov slávnych osobností, napr. M. Monroe, Mao Ce-Tung, M. Jagger. Ďalšie slávne obrazy: Kosák a kladivo, Absolut vodka, Posledná večera a i. Narodil sa 6. augusta 1928 v Pittsburghu.

1989 – samovraždu spáchal významný maďarský spisovateľ a novinár Sándor Márai. Košický rodák, písal v maďarčine, v roku 1948 emigroval z Budapešti do Spojených štátov. Jeho dielo sa v Československu ani v Maďarsku nevydávalo, znovuobjavené bolo až po jeho smrti, v 90. rokoch 20. stor. Z diela: Kniha byliniek, Nebo a zem, Sviece dohárajú, kniha, ktorá bola zdramatizovaná (Popol a vášeň). Narodil sa 11. apríla 1900 v Košiciach.

SITA

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs