Historický kalendár – 22. januára

21.jan 2013

1561 – v Londýne sa narodil anglický filozof Francis Bacon. Zakladateľ empirizmu, podľa ktorého je zdrojom poznania len skúsenosť. Program novej vedy spracoval v dielach O pokroku a dôstojnosti vied, Nový Organon, predstavu budúcej spoločnosti vykreslil v nedokončenej utópii Nová Atlantída. Zomrel v Londýne 9. apríla 1626.

1788 – narodil sa anglický romantický básnik lord George Gordon Noël Byron. Medzi jeho najznámejšie diela patrí epos Childe Haroldova púť, ktorý bol veľmi populárny, rovnako ako exotické básnické poviedky Džaur, Nevesta z Abydu, Korzár, Lara, Hebrejské melódie, Parisina, Obliehanie Korintu. V Benátkach napísal satiru s karnevalovými prvkami Beppo. Bojovník proti politickému útlaku, pomáhal talianskym revolucionárom. Zomrel 19. apríla 1824 v gréckom Missolonghi ako účastník protitureckého povstania.

1849 – narodil sa švédsky prozaik a dramatik August Strindberg. Pôvodne učiteľ, do literatúry vstúpil realistickým románom Červená izba. Písal tiež poéziu, novely a ako dramatik sa preslávil psychologickou hrou Slečna Júlia. Ďalšie hry: Otec, Gustaf Vasa, Tanec smrti. Zomrel 14. mája 1912 v Štokholme.

1901 – zomrela britská kráľovná (od roku 1837) Viktória. Počas jej vládnutia, viktoriánskej epochy, ktorá trvala takmer 64 rokov, sa Británia zmenila na svetovú veľmoc. Viktória bola manželkou Alberta Sasko-Koburského a mali spolu 9 detí. Jej meno nesú Viktóriina zem v Antarktíde, najväčšie jazero v Afrike i vodopády na rieke Zambezi. Narodila sa 24. mája 1819 v Londýne.

1905 – v Petrohrade pred Zimným palácom vojaci zmasakrovali demonštráciu protestujúcich fabrických robotníkov. Stret si vyžiadal stovky mŕtvych a tento deň sa nazýva krvavá nedeľa. Bol to začiatok revolučných rokov v Rusku, ktoré vyvrcholili v roku 1917 Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou (VOSR).

1921 – narodil sa lekár Anton Neuwirth. Počas komunistického režimu sa angažoval v katolíckom spoločenstve Rodina, za čo ho odsúdili na 12 rokov väzenia za velezradu. Uväznený bol sedem rokov, v roku 1960 ho režim amnestoval. Odvtedy do roku 1989 pôsobil ako lekár. Po revolúcii 1989 sa stal čestným predsedom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), za ktoré bol v rokoch 1992 – 1994 poslancom Slovenskej národnej rady. V roku 1993 bol kandidátom na prezidenta SR. O rok neskôr sa stal veľvyslancom SR vo Vatikáne, kde pôsobil do roku 1998. Od novembra 2003 bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska. Zomrel 21. septembra 2004.

1924 – narodil sa katolícky cirkevný hodnostár kardinál Ján Chryzostom Korec. V roku 1951 bol tajne vysvätený za biskupa a počas komunistického režimu bol jednou z vedúcich osobností tajnej cirkvi. V roku 1960 odsúdený na 12 rokov väzenia, v roku 1968 bol prepustený. Pracoval ako robotník. Od roku 1990 je nitrianskym biskupom, od roku 1991 kardinálom. Nositeľ mnohých morálnych ocenení a čestných doktorátov.

1929 – narodil sa český hudobný skladateľ a klavirista Petr Eben. Počas 2. sv. vojny bol väznený v Buchenwalde. Pôsobil ako pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, na Royal Northern College of Music v Manchestri a na AMU v Prahe. Svetovo uznávaný skladateľ inšpirujúci sa ideou kresťanstva, vynikajúci organový improvizátor. Autor mnohých skladieb, okrem iného organových cyklov Job, Nedělní hudba, Faust, oratória Posvátná znamení či opery Jeremias. Zomrel 24. októbra 2007.

1940 – v Hybiach sa narodil slovenský prozaik Peter Jaroš. Po vyštudovaní FF UK v Bratislave bol redaktorom vo viacerých redakciách, od roku 1972 scenárista Slovenskej filmovej tvorby. Zaujal novelami Popoludnie, Urob mi more i románom Zdesenie. Autor úspešného románu Tisícročná včela, tiež sfilmovaného, ktorého voľným pokračovaním je román Nemé ucho, hluché oko. Ďalšie dielo – romány: Lásky hmat, Psy sa ženia, Milodar slučka, zbierky próz: Pradeno, Telo v herbári. Vytvoril scenáre k filmom: Tetované časom, Pacho, hybský zbojník, Sneh pod nohami, Tisícročná včela.

1951 – narodil sa krasokorčuliar Ondrej Nepela, trojnásobný majster sveta a päťnásobný majster Európy. Olympijský víťaz z roku 1972, akademický majster sveta v roku 1970. Najlepší československý športovec v roku 1971. Po kariére aktívneho krasokorčuliara pôsobil ako sólista v Holiday on Ice a bol tiež trénerom v nemeckom Mannheime, kde zomrel 2. februára 1989.

Zdroj: SITA

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs