Historický kalendár – 23. januára

22.jan 2013

1734 – v Bratislave sa narodil vedec, polytechnik Wolfgang Kempelen. Vynálezca a konštruktér, tiež hudobný skladateľ, dramatik, básnik a medirytec. Vymyslel šachový a hovoriaci automat. Zomrel 26. marca 1804 vo Viedni.

1783 – v Grenobli sa narodil francúzsky spisovateľ Stendhal, vl. m. Henri Beyle. Predstaviteľ romantizmu a kritického realizmu, majster psychologického románu. V mladosti ovplyvnený Veľkou francúzskou revolúciou. Napísal napr. knihy Červený a čierny, Lucien Leuwen, Kartúza parmská. Zomrel 23. marca 1842 v Paríži.

1832 – narodil sa francúzsky maliar Edouard Manet. Svojou tvorbou dal podnet na rozvoj impresionizmu, no napriek blízkosti s impresionistami sa nikdy nestal členom tohto hnutia a nezúčastňoval sa na ich výstavách. Autor obrazov, napr. Raňajky v tráve, Olympia, ktorými vyvolával pohoršenie a tiež významných psychologických portrétov, napr. Zola, Moore, Mallarmé. Zomrel 30. apríla 1883.

1872 – v Ľubľane sa narodil slovinský architekt Josip Plečnik, výrazný predstaviteľ viedenskej moderny. V rokoch 1919 –1934 bol architektom na Pražskom hrade, kde upravil I. a II. nádvorie, Rajskú záhradu a ďalšie priestory. Ďalšie diela: kostol sv. Ducha vo Viedni, kostol Najsvätejšieho Srdca Pána v Prahe, budovy a mosty v Ľubľane. Zomrel 7. januára 1957.

1876 – zomrel historik, básnik, prozaik a dramatik Jonáš Záborský. Bol evanjelickým kňazom, no v roku 1842 konvertoval ku katolicizmu. Dostal sa do sporu s Ľudovítom Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny, odmietol tiež jeho národný program. Autor básnických skladieb Žehry, satirických próz Panslavistický farár, Faustiáda, Chruňo a Mandragora, didaktických humoresiek Dva dni v Chujave, historických poviedok Blud, Svätoplukova zrada. Najviac sa presadila jeho veselohra Najdúch. Narodil sa 3. februára 1812.

1906 – narodila sa textilná výtvarníčka Elena Holéczyová, ktorej hlavnou doménou bola tvorba čipiek. Pôsobila v Družstve Detva a v ÚĽUV-e. Venovala sa i kostýmovému výtvarníctvu pre SND. Publikovala knihy, napr. Slovenské ľudové výšivky, Výšivka v okolí Trnavy. Dcéra dramatika Jozefa Hollého, sestra režiséra Martina Hollého. Zomrela 5. decembra 1983.

1909 – narodila akademická maliarka Ester Martinčeková-Šimerová. Navštevovala súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého a maliarske štúdiá dokončila v Paríži. Z maliarskych smerov jej bol najbližší syntetický kubizmus a konštruktivizmus, venovala sa tiež scénickému výtvarníctvu a úžitkovému dekoratívnemu umeniu, kresbe, koláži, výtvarnej tvorbe spojenej s architektúrou, šperku. Manželka umeleckého fotografa Martina Martinčeka. Zomrela 7. augusta 2005 v Liptovskom Mikuláši.

1954 – narodil sa jeden z najznámejších slovenských operných spevákov Peter Mikuláš (bas). Spev vyštudoval na VŠMU v Bratislave. Od roku 1978 je členom Opery SND, pre svoje vynikajúce interpretačné umenie sa však uplatnil i na zahraničných scénach. V rokoch 2006 – 2007 riaditeľ Opery SND. Venuje sa koncertnej činnosti, bol tiež pedagógom na VŠMU v Bratislave.

1989 – zomrel španielsky surrealistický maliar a grafik Salvador Dalí y Domenech. Jeho obrazy boli ovplyvnené metafyzickou maľbou a kubizmom. Venoval sa i tvorbe plastiky a šperkov, písal filmové scenáre. Narodil sa 11. mája 1904 vo Figueras.

2000 – zomrela sólistka Opery SND, mezzosopranistka a pedagogička Dita Gabajová. Absolvovala štúdium na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave a v roku 1939 sa stala sólistkou Opery SND. Uplatnila sa v mnohých náročných úlohách, stvárnila Amneris vo Verdiho Aide, Káču v Dvořákovej opere Čert a Káča, hlavnú postavu v Bizetovej Carmen i Dulcineu v Massenetovej opere Don Quijote. Pedagogicky pôsobila na Štátnom konzervatóriu v Žiline. Manželka spisovateľa Ferdinanda Gabaja. Narodila sa 23. júna 1914 v Orlove.

2004 – pri tragickej nehode zahynul nemecký fotograf Helmut Newton. Fotograf módy, autor portrétov politikov i filmových hviezd. Narodil sa 31. októbra 1920.

Zdroj: SITA

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs