Historický kalendár – 27. marca

26.mar 2013

27. marca
Svetový deň divadla

1592 – v poľskom Cieszyne sa narodil evanj. kňaz, spisovateľ Juraj Tranovský. Bol učiteľom a farárom v Prahe a iných českých mestách, v roku 1629 sa uchýlil pred náboženským prenasledovaním na Slovensko. Písal po česky a latinsky, náboženské piesne zhrnul do najrozšírenejšieho evanj. spevníka Cithara sanctorum, Písně duchovní staré i nové, ktorý nazývajú aj Tranoscius. Zostavil ho z vlastných básní, z husitských a českobratských piesní a z náboženských piesní svojich súčasníkov. Zomrel 29. mája 1637 v Liptovskom Mikuláši.

1770 – zomrel taliansky maliar Giovanni Battista Tiepolo, predstaviteľ benátskeho baroka. Významný maliar fresiek, napr. fresky v arcibiskupskom paláci a katedrále v Udine, v palácoch v Miláne a Benátkach, v kaplnke v Bergame, v kostole della Pietá v Benátkach a i. Pôsobil tiež v Madride. Narodil sa 5. marca 1696.

1827 – v Beckove sa narodil lekár, pôrodník Ján Ambro. Žiak maďarského pôrodníka Ignaza Fülöpa Semmelweisa, propagoval jeho teóriu o sepse. Bol primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Krajinskej nemocnice v Bratislave a v roku 1885 založil na Zochovej ulici v Bratislave pôrodnicu a pri nej Ústav na výchovu pôrodných asistentiek. Zomrel 15. mája 1890 v Bratislave.

1845 – v meste Lennep sa narodil nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen, tiež Roentgen. V roku 1895 objavil nový druh žiarenia, lúče X a zhotovil prvé röntgenové snímky kovových predmetov a tiež snímky kostí ruky. Zomrel na leukémiu v dôsledku ožiarenia. Nositeľ Nobelovej ceny (1901) za objav röntgenových lúčov. Zomrel 10. februára 1923 v Mníchove.

1871 – narodil sa nemecký spisovateľ Heinrich Mann. Bol aktívnym antifašistom a po vylúčení z Pruskej akadémie umenia v roku 1933 emigroval do Francúzska. Jeho knihy fašisti pálili. V roku 1935 získal československé štátne občianstvo a od roku 1940 žil v USA. Napísal diela V zemi hojnosti, Poddaný, Mladosť kráľa Henricha IV., Lidice. Autor memoárov Pohľad na epochu. Brat spisovateľa Thomasa Manna (1875-1955). Zomrel 12. marca 1950 v Santa Monica, USA.

1887 – v Lučenci zomrel spisovateľ, evanj. kňaz Koloman Banšell. Teológiu študoval v Prešove, kde sa podieľal spolu s P. O. Hviezdoslavom na zostavení almanachu Napred. Neskôr bol farárom v malých obciach. Tvorbou sa zaradil k priekopníkom slovenského realizmu. Jeho jediná básnická zbierka Túhy mladosti obsahuje pôvodnú tvorbu i preklady Petőfiho, Shellyho, Michelangela a i. Vydal novelu Atalanta, v ktorej kritizoval súveké pomery na Slovensku. Liečil sa z depresie, no svoj život ukončil samovraždou. Narodil sa 26. augusta 1850 v Točnici.

1919 – mesto Pressburg-Pozsony-Prešporok sa oficiálne začalo nazývať menom Bratislava. Po rozpade Rakúska-Uhorska a vzniku ČSR sa o osude mesta rozhodovalo v Paríži na mierových rokovaniach. Mesto, pričlenené do Československa, pomenovali najskôr Wilsonov podľa amerického prezidenta T. W. Wilsona, tento názov sa však neujal.

1921 – vo Veľkých Sučanoch sa narodil prozaik Rudo Moric. Pôvodne bol učiteľom, od roku 1959 bol riaditeľom vydavateľstva Mladé letá. Napísal romány Explózia, Tri roky, Prvý z Dvorov a úspešné boli najmä jeho poviedky Z poľovníckej kapsy, Rozprávky z lesa, Ako som krstil medveďa. Ďalšie dielo: Prípad “Tubercilín”, Zvon lumpov, Smrť tridsaťsedmičky a i. Zomrel 26. novembra 1985 v Bratislave.

1941 – v Poltári sa narodil právnik a politik Ivan Gašparovič. Pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) a po novembri 1989 bol prorektorom UK. Od júla 1990 bol generálnym prokurátorom ČSFR, v roku 1992 sa však vrátil k povolaniu pedagóga na PF UK. V roku 1992 vstúpil do HZDS a ako jeho popredný predstaviteľ bol od roku 1992 predsedom Slovenskej národnej rady (SNR) a od roku 1994 predsedom Národnej rady (NR) SR. V parlamentných voľbách 1998 bol zvolený za poslanca NR SR. V júli 2002 z HZDS vystúpil a založil Hnutie za demokraciu (HZD), ktorého sa stal predsedom. V rokoch 2004 a 2009 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky (SR).

1967 – zomrel český fyzik a chemik Jaroslav Heyrovský, zakladateľ českej elektrochemickej školy. V roku 1922 objavil polarografiu a v roku 1925 zostrojil polarograf, prístroj na registráciu polarografických kriviek. Nositeľ Nobelovej ceny (1959) za objav polarografickej metódy a jej využitie v analytickej chémii. Narodil sa 20. decembra 1890.

1968 – pri havárii cvičného lietadla zahynul ruský kozmonaut Jurij Alexejevič Gagarin, ktorý na lodi Vostok 12. apríla 1961 ako prvý človek letel do vesmíru. Let trval 108 minút. Narodil sa 9. marca 1934.

1995 – v Bratislave zomrela prozaička Margita Figuli, vl. m. Figuliová, predstaviteľka naturizmu. Jej najvýznamnejšími dielami sú lyricko-poetická novela Tri gaštanové kone, obsiahly historický román Babylon, románová kronika Mladosť, memoárová próza Ariadnina niť, román Víchor v nás a mnohé ďalšie. Prekladala diela českých spisovateľov. Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne.

2006 – zomrel poľský filozof Stanislaw Lem, jeden z najvýznamnejších autorov sci-fi literatúry, futurológ. Od lyrickej poézie a realistickej prózy sa jeho dielo prenieslo k fantastike, zameranej na základné otázky ľudskej existencie. Písal aj televízne a divadelné hry, eseje. Psychologické romány: Astronauti, K mrakom Magellanovým, Invázia z Aldebaranu, Solaris, Príbehy pilota Pirxa, Lov, Pánov hlas. Narodil sa 12. septembra 1921 v Ľvove.

SITA

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs