Historický kalendár – 30. januára

29.jan 2013

1852 – v Jasenovej sa narodil ľudovýchovný pracovník, publicista Stanislav Zoch. Organizátor ochotníckeho divadla, ovocinár, včelár. Učiteľ na evanj. ľudových školách, v Cerove zriadil cirkevnú školskú knižnicu. Zomrel 27. novembra 1911 v Banskej Bystrici.

1878 – vo Voderadoch sa narodil sochár Ján Koniarek, jeden zo zakladateľov moderného sochárstva na Slovensku. Tvoril komornú i monumentálnu plastiku, napr. Pomník padlým a Pomník A. Bernoláka v Trnave, Pomník P. Blaha v Skalici, Memorandový reliéf v Martine. Profesor modelovania na SVŠT v Bratislave. V Trnave pomenovali po ňom galériu. Zomrel 4. mája 1952 v Trnave.

1882 – narodil sa americký politik Franklin Delano Roosevelt, v rokoch 1933-45 prezident USA. Ako jediný v dejinách USA bol zvolený štyrikrát. V 30. rokoch začal reformný protikrízový program Nový údel. V zahraničnej politike vystupoval proti izolacionizmu, stál na strane európskych demokracií. Po japonskom útoku na Pearl Harbor v decembri 1941 uzatvoril vojenské spojenectvo s Veľkou Britániou a ZSSR a zaslúžil sa o víťazstvo protifašistickej koalície. Zomrel 12. apríla 1945.

1885 – v Martine sa narodila prozaička Hana Gregorová, pôv. Anna Božena Lilgová, manželka spisovateľa J. G. Tajovského. Pracovala v ženskom hnutí. O emancipačných snahách slovenských žien napísala prózu Ženy a román Vlny duše. Ďalšie dielo: zbierky poviedok Môj svet, Pokorní ľudia, Zo srdca, pre deti: Svet je tak krásny. O pohnutých životných osudoch slovenských žien napísala knihu Slovenka pri krbe a knihe. Zomrela 11. decembra 1958 v Prahe.

1907 – narodil sa prozaik Jozef Horák. Povolaním učiteľ a redaktor časopisu Slniečko. Jeho debutom bola zbierka povestí Sitniansky vartár. Ďalej napísal novely: Biele ruky, Zahmlený návrat a povstalecký román Hory mlčia. Autor historických románov: Zlaté mesto, Smrť kráča k zlatému mestu, Sebechlebskí hudci, Kremnický zlatý človek a rozprávok: Zlatá jaskyňa, Pikulík, Veľké dobrodružstvá malej kolobežky. Zomrel 11. júna 1974 v Prešove.

1927 – narodil sa švédsky ministerský predseda Olof Palme. Do medzinárodného povedomia sa zapísal svojou angažovanosťou pri odzbrojovaní Východu a Západu, usiloval sa o vytvorenie bezjadrového pásma v Európe. 28. februára 1986 ho v centre Štokholmu zastrelil neznámy páchateľ.

1948 – hinduistický fanatik zavraždil indického politika a národného vodcu Móhandása Karamčanda – Gándhího, zv. Máhatmá (Veľká duša), najväčšiu postavu indického národnooslobodzovacieho hnutia proti britským kolonizátorom. Gándhí bol zakladateľom učenia – gándhizmu: nenásilnej metódy politického boja a vytrvalosti v pravde. Vyhlásenia prvej indickej ústavy, ktorú pripravoval, sa nedočkal. Narodil sa 2. októbra 1869.

1972 – krvavá nedeľa – Bloody Sunday v ulsterskom meste Londonderry. Pri pouličných demonštráciách v tomto severoírskom meste britskí vojaci zastrelili trinásť katolíckych demonštrantov, 14. obeť zomrela v nemocnici. Odvetné akcie IRA a nová vlna násilia viedli k rozpusteniu severoírskeho parlamentu a k nútenej britskej správe nad Severným Írskom.

1997 – v Prahe zomrel český lekár, pediater Josef Švejcar. Profesor na Univerzite Karlovej v Prahe, v medzivojnovom období pôsobil v Bratislave, kde budoval základy modernej pediatrie, v roku 1923 tu založil prvý detský protituberkulózny dispenzár na svete. Zaoberal sa problémami novorodencov a dojčiat, komplexnou starostlivosťou o matku a dieťa. Narodil sa 20. mája 1897 v Prahe.

2005 – v Iraku sa konali prvé demokratické voľby od roku 1953.

 Zdroj: SITA

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs