Historický kalendár – 31. januára

30.jan 2013

1797 – narodil sa rakúsky skladateľ Franz Schubert. V tvorbe vychádzal z viedenského klasicizmu. Autor viac ako 600 piesní, 8 symfónií, komornej, scénickej a chrámovej hudby, omší. Bol učiteľom u grófa Esterházyho v Želiezovciach. Zomrel 19. novembra 1828 vo Viedni.

1869 – v Tvrdošíne zomrel lekár a spisovateľ Albert Škarvan, šíriteľ tolstojovského pacifizmu. Študoval v Prahe, kde sa zoznámil s dielom ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého. Odmietol vojenskú službu v nemocnici v Košiciach, za čo bol odsúdený a odňali mu lekársky diplom. Tieto skúsenosti opísal v emigrácii v diele Zápisky vojnového lekára. Krátky čas bol osobným lekárom L. N. Tolstého, preložil tiež jeho román Vzkriesenie. Ďalšie diela Alberta Škarvana: štúdia Slováci, Vlastný životopis, Moja premena. Zomrel 29. marca 1926 v Liptovskom Hrádku.

1923 – narodil sa americký spisovateľ Norman Mailer, predstaviteľ literárneho žánru non-fiction. Jeho tvorba sa pohybuje medzi reportážou a románom a kriticky zobrazuje problémy súdobej Ameriky. Počas 2. sv. vojny slúžil v Tichomorí a z tejto skúsenosti vznikol svetoznámy román Nahí a mŕtvi. Ďalšie diela: romány Americký sen, Katova pieseň, Tvrdí chlapi, biografie Marilyn Monroe, Pablo Picasso, reportáže Armády noci, Oheň na Mesiaci. Zomrel 10. novembra 2007.

1933 – zomrel anglický prozaik a dramatik John Galsworthy. Vo svojej tvorbe zaznamenal osudy vyššej vrstvy na prelome 19. a 20. storočia, na konci tzv. viktoriánskeho obdobia. Napísal napr. romány Ostrov pokrytcov, Patricij a trilógie Sága rodu Forsytovcov a Moderná komédia. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1932). Narodil sa 14. augusta 1867.

1938 – narodila sa holandská kráľovná Beatrix Wilhelmina Armgard z dynastie oranžsko-nasavskej. Holandskou kráľovnou je od roku 1980, trón však odovzdá 30. apríla 2013 najstaršiemu synovi – 45-ročnému korunnému princovi Willemovi- Alexadrovi.

1943 – skončila sa jedna z kľúčových bitiek Veľkej vlasteneckej vojny. Obkľúčené nemecké vojská vedené maršalom Friedrichom Paulusom kapitulovali pri Stalingrade (Volgograd). Bitka sa začala v júli 1942 a vo Veľkej vlasteneckej vojne znamenala obrat vo vývoji bojov na východnom fronte.

1989 – v Bratislave zomrel režisér, herec a divadelný pedagóg Jozef Budský. Začínal vo Vinohradskom divadle v Prahe a v zájazdových českých divadlách a od roku 1935 pôsobil v Činohre SND v Bratislave, kde zotrval až do odchodu do dôchodku v roku 1977. Vytváral postavy výrazných charakterov a režíroval napr. Čapkovu Bielu nemoc, Arbuzovovu Príhodu na brehu rieky, Čechovovho Ivanova, Tolstého Vojnu a mier. Z filmov, v ktorých hral: Varúj…!, Vlčie diery, Kapitán Dabač, Majster kat, Zločin slečny Bacilpýšky, Nevesta hôľ. Bol pedagógom na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Narodil sa 11. júna 1911 v Prahe.

 Zdroj: SITA

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs