Historický kalendár – 31. mája

30.máj 2013

1594 – zomrel taliansky maliar Tintoretto, vl. m. Jacopo Robusti. Predstaviteľ benátskej školy a manierizmu, pravdepodobne posledný predstaviteľ talianskej renesancie. Ovplyvnil barokovú maľbu (P. P. Rubens) a jeho priamym pokračovateľom bol napr. El Greco. Narodil sa 29. septembra 1518.

1809 – vo Viedni zomrel rakúsky skladateľ Joseph Haydn, spolu s W. A. Mozartom dovŕšiteľ hudobného klasicizmu. Autor viac ako 100 symfónií, 83 sláčikových kvartet, oratórií, opier, piesní a komorných skladieb. Bol kapelníkom v službách rodu Esterházyovcov, niekoľkokrát úspešne vystupoval v Londýne. Narodil sa 31. marca 1732 v Rohrau v Rakúsku.

1819 – narodil sa americký básnik Walt Whitman, ktorý patril k zakladateľom modernej americkej poézie. V roku 1855 vyšla prvýkrát jeho hlavná básnická zbierka Steblá trávy, v ktorej vyjadril ideály demokracie. V ďalších vydaniach zbierku dopĺňal, zahrnula všetku jeho tvorbu. Autor esejí Vyhliadky demokracie. Zomrel 26. marca 1892 v Camdene, USA.

1857 – v Kežmarku sa narodil lekár Vojtech Alexander, priekopník röntgenológie na Slovensku. V Kežmarku uviedol do činnosti prvý röntgenový prístroj v Uhorsku. Zaoberal sa diagnostikou pľúcnych chorôb a vývojom ľudskej kostry od embryonálneho štádia. Zomrel 16. januára 1916 v Budapešti.

1923 – narodil sa knieža Rainier III. z dynastie Grimaldiovcov, ktorá na území Monaka vládne od roku 1297. Moci sa ujal v máji 1949. Jeho miništát je uznávaným bankovým centrom a daňovým rajom. V roku 1956 sa oženil s americkou filmovou hviezdou Grace Kelly a mali spolu tri deti – Caroline, Alberta a Stéphanie. Grace zahynula v roku 1982 pri autonehode. Rainier zomrel 6. apríla 2005.

1970 – v Peru počas veľkého zemetrasenia zahynulo pod lavínou 14 čs. horolezcov. Expedícia Peru ’70 mala cieľ zdolať najvyššiu horu krajiny Huascarán (6 768 m), no už od začiatku ju sprevádzali komplikácie a 18. mája nešťastne zahynul člen výpravy Ivan Bortel. Zemetrasenie zničilo celé údolie pod horou Huascarán, zahynulo asi 75 000 ľudí.

SITA

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs