Historický kalendár – 4. apríla

3.apr 2013

4. apríla
Medzinárodný deň bez násilia – v ten deň 1968 zavraždili vodcu boja za práva černošského obyvateľstva USA M. L. Kinga
Medzinárodný deň proti nášľapným mínam

1883 – v Martine sa narodil spisovateľ, diplomat Vladimír Hurban, pseud. Vladimír Hurban Svetozárov, syn spisovateľa S. H. Vajanského. Bol veľvyslancom v Štokholme a vo Washingtone. Napísal diela: Výlet do poľských Tatier, Černovská tragédia. Zomrel 26. októbra 1949 v Prahe.

1899 – v Gbeloch sa narodil lekár, chirurg Konštantín Čársky. Bol prednostom Kliniky chirurgie a profesorom LF UK v Bratislave. Venoval sa septickej chirurgii, chirurgickej endokrinológii, traumatológii a plastickej chirurgii. Zomrel 23. apríla 1987 v Bratislave.

1914 – narodila sa francúzska spisovateľka Marguerite Durasová, predstaviteľka nového románu. V detstve žila s rodičmi v Indočíne, odkiaľ čerpala námety pre svoje prózy, napr. Vicekonzul, Milenec, divadelné hry, filmy India Song a scenár Hirošima, moja láska. Zomrela 3. marca 1996.

1929 – zomrel nemecký konštruktér motorových vozidiel Carl Friedrich Benz. Konštruktér prvého auta na svete, založil podnik Benz a spol., po zlúčení koncern Daimler-Benz AG. Narodil sa 25. novembra 1844.

1932 – narodil sa ruský filmový režisér Andrej Arsenijevič Tarkovskij. Tvorca existenciálne koncipovaných filmov s vojenskou a historickou tematikou. Ovplyvnený mystikou, hlavne východnou filozofiou. Filmy: Ivanovo detstvo, Andrej Rublev, Zrkadlo, Obeť. Nakrútil tiež vedeckofantastické filmy Stalker – inšpirovaný novelou Piknik pri ceste od A. N. a B. N. Strugackých a Solaris – podľa románu S. Lema. Zomrel 29. decembra 1986.

1945 – prezident Edvard Beneš v Košiciach vymenoval prvú čs. povojnovú vládu – vládu Národného frontu Čechov a Slovákov na čele so Zdenkom Fierlingerom.

1945 – vojská 7. gardovej armády 2. Ukrajinského frontu spolu s Dunajskou vojenskou riečnou flotilou a rumunským plukom oslobodili Bratislavu.

1945 – Maďarsko bolo oslobodené od nemeckej okupácie.

1949 – vo Washingtone bola podpísaná Severoatlantická zmluva, na základe ktorej vznikla Organizácia Severoatlantickej zmluvy – NATO (North Atlantic Treaty Organization). Cieľom vojenského zoskupenia je obrana demokracie a vlastnej bezpečnosti. Zmluvu, nazývanú tiež ako Washingtonská zmluva, podpísali zástupcovia Belgicka, Dánska, Francúzska, Islandu, Talianska, Kanady, Luxemburska, Holandska, Nórska, Portugalska, USA a Veľkej Británie. V roku 1952 sa pripojilo Turecko a Grécko, 1955 SRN, 1982 Španielsko, v roku 1999 Česko, Poľsko a Maďarsko a v roku 2004 Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko a Slovensko. 1. apríla 2009 sa Albánsko a Chorvátsko oficiálne stali členskými štátmi NATO. Prvým veliteľom bol generál Dwight Eisenhower.

1950 – v Myjave sa narodil hudobník Miroslav Dudík, umelecký vedúci Orchestra ľudových nástrojov (OĽUN) v Slovenskom rozhlase. Vyštudoval husle na Konzervatóriu v Bratislave. Bol primášom v Lúčnici, v Gymniku a iných súboroch.

1968 – v Memphise sa stal obeťou atentátu americký bojovník za rasovú rovnoprávnosť Martin Luther King. Pochádzal z černošskej rodiny, vyštudoval filozofiu a teológiu. Od roku 1954 pôsobil ako baptistický kňaz, pričom zastával stanovisko nenásilného boja proti segregácii. Prezident J. F. Kennedy ho menoval do vládnej komisie pre prípravu nového zákona o občianskych právach, nepresadil ho však v Kongrese. Na jednej z akcií proti vojne vo Vietname bol zavraždený. Nositeľ Nobelovej ceny za mier (1964). Narodil sa 15. januára 1929.

SITA

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs