Historický kalendár – 6. apríla

5.apr 2013

885 – zomrel svätec, učenec, misionár, moravskopanónsky arcibiskup Metod. V roku 863 prišli spolu s bratom Konštantínom na Veľkú Moravu šíriť kresťanstvo v slovanskom jazyku. Pred príchodom zostavil Konštantín slovanské písmo – hlaholiku a niektoré liturgické texty preložil do slovienčiny (starej slovenčiny). V roku 867 odišli so skupinou učeníkov do Ríma. V roku 870 pápež Metodovi udelil hodnosť panónskeho misijného biskupa a pápežského legáta pre oblasť Panónie a Veľkej Moravy. Za svojho nástupcu určil žiaka Gorazda. Bol pochovaný na Morave. Autor diela: Život Konštantína Filozofa. Narodil sa pravdepodobne v roku 815 v Solúne v Grécku.

1483 – v talianskom Urbine sa narodil taliansky maliar a architekt Raffael, vl. m. Raffael Santi. Predstaviteľ vrcholnej renesancie. Pracoval v Perugii, Urbine, Siene, Florencii a Ríme. Vytvoril vlastnú formu klasickej dokonalosti a monumentálneho ideálu krásy. Ako mimoriadny umelec bol ctený už za svojho života a po stáročia ho napodobňovali. Najvýznamnejšie diela: Zasnúbenie Panny Márie, Sixtínska madona, Aténska škola, Dišputa, Pápež Július II. Ako architekt sa okrem pápežských zákaziek – stavba chrámu sv. Petra v Ríme – podieľal na výstavbe víl a palácov – Palazzo Pandolfini, vila Farnesina a Madama a i., a chrámov – kaplnka Chigi u S. Maria del Popolo. Zomrel v Ríme v deň svojich 37. narodenín v roku 1520.

1490 – vo Viedni zomrel uhorský kráľ (od roku 1458) Matej Korvín z rodu Huňadyovcov. Hospodársky pozdvihol krajinu, zaslúžil sa o rozvoj banských miest. Počas jeho vládnutia v roku 1465 založili prvú vysokú školu na území Slovenska – Academiu Istropolitanu a v roku 1480 vysokú školu v Pešti. Narodil sa 23. februára 1443.

1528 – v Norimbergu zomrel nemecký renesančný maliar a grafik Albrecht Dürer. Nemeckú gotickú tradíciu spojil s talianskou renesanciou. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Podobizeň matky, Ružencová slávnosť, Adam a Eva, Štyria apoštoli. Autor teoretických kníh o perspektíve, o proporciách ľudského tela. Narodil sa 21. mája 1471 v Norimbergu.

1824 – v Novom Meste nad Váhom sa narodila prvá slovenská herečka, divadelná ochotníčka Anna Jurkovičová – Hurbanová. Od roku 1831 hrávala v Slovenskom národnom divadle nitrianskom v Sobotišti. Dcéra Samuela Jurkoviča, manželka Jozefa Miloslava Hurbana, matka Svetozára Hurbana Vajanského. Zomrela 2. februára 1905 v Martine.

1864 – v Turčianskom Svätom Martine bol položený základný kameň prvej budovy Matice slovenskej.

1875 – uhorská ministerská rada rozhodla o zastavení činnosti Matice slovenskej.

1896 – na prvých novodobých olympijských hrách v Aténach 6. – 15. apríla 1896 sa zúčastnilo 285 športovcov z 13 krajín – Austrálie, Veľkej Británie, Bulharska, Čile, Dánska, Francúzska, Grécka, Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Švédska, Uhorska a USA. Zápolenie v deviatich disciplínach sledovalo 60 000 divákov.

1909 – americký polárnik Robert Edwin Peary dosiahol ako prvý severný pól.

1925 – v Prahe sa narodil veterinárny lekár, zakladateľ veterinárnej anatómie na Slovensku Peter Popesko. Profesor anatómie, histológie a embryológie na VŠV v Košiciach. Napísal Atlas topografickej anatómie hospodárskych zvierat. Zomrel 20. júla 1993 v Spišskom Podhradí.

1928 – narodil sa americký biochemik James Dewey Watson. Spolu s F. H. C. Crickom a M. H. F. Wilkinsonom nositeľ Novelovej ceny za medicínu (1961) za objav molekulárnej štruktúry nukleových kyselín a ich význam pri prenose genetických informácií.

1958 – zomrel český básnik, dramatik Vítězslav Nezval. Priekopník poetizmu: Pantomima, Akrobat, Edison, Básně noci a surrealizmu: Žena v množném čísle, Praha s prsty deště, Absolutní hrobař. Po roku 1948 sa priklonil k oficiálnej poézii: Stalin, Zpěv míru. Autor básnických dramatických adaptácií Schovávaná na schodech, Milenci z kiosku, Manon Lescaut, drám: Dnes ještě zapadá slunce nad Atlantidou a filmových scenárov: Eroticon. Dobovú atmosféru zachytil v pamätiach Z mého života. Narodil sa 26. mája 1900.

1969 – zomrel francúzsky prozaik Gabriel Chevallier, klasik francúzskeho humoru. Svetovú slávu mu priniesla satirická kronika vinárskeho malomesta Zvonodrozdovo. Narodil sa 3. mája 1895.

1971 – v New York zomrel ruský skladateľ Igor Fjodorovič Stravinskij. Žil v zahraničí, mal francúzske i americké občianstvo. Z diela: balety – Vták Ohnivák, Petruška, Svätenie jari, opery – Slávik, Mavra, opera-oratórium Oidipus rex, Žalmová symfónia pre zbor a orchester, Omša pre zmiešaný zbor a dychové kvinteto a i. Narodil sa v Oranienburgu pri Petrohrade 17. júna 1882.

1974 – v Martine zomrel sochár Fraňo Štefunko. Bol pedagógom na VŠVU v Bratislave. Autor portrétov, plakiet, medailí a monumentálnych pomníkov. Vytvoril napr. Pomník P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, Pomník turčianskych dobrovoľníkov v Martine, Pomník Jána Kollára v Mošovciach, pomníky SNP v Kremnici, Priekope a i. Narodil sa 4. augusta 1903 vo Vlčkovciach.

1992 – v New Yorku zomrel americký vedec a spisovateľ ruského pôvodu Isaac Asimov, známy predstaviteľ vedecko-fantastickej literatúry. Profesor biochémie na Bostonskej univerzite. Napísal viac než sto kníh, napr. Ja robot, Nadácia, Oceľové jaskyne, Nahé slnko. Narodil sa 2. januára 1920.

2005 – zomrelo knieža Rainier III. z dynastie Grimaldiovcov, ktorá na území Monaka vládne od roku 1297. Moci sa ujal v máji 1949. Jeho miništát je uznávaným bankovým centrom a daňovým rajom. V roku 1956 sa oženil s americkou filmovou hviezdou Grace Kelly a mali spolu tri deti – Caroline, Alberta a Stéphanie. Grace zahynula v roku 1982 pri autonehode. Rainier sa narodil 31. mája 1923.

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs