Historický kalendár – 6. februára

5.feb 2013

1793 – v Paríži zomrel taliansky autor rokokových komédií Carlo Goldoni. Profesionálny dramaturg benátskych divadelných spoločností a riaditeľ Talianskej komédie v Paríži. Diela: Čertice, Spievajúce Benátky, Sluha dvoch pánov, Vtipná slúžka a i. Narodil sa 25. februára 1707 v Benátkach.

1895 – v Prahe sa narodil český filozof a politický publicista Ferdinand Peroutka. Cez vojnu bol väznený nacistami, vo februári 1948 emigroval najskôr do Anglicka, neskôr do USA, kde bol v rokoch 1951 – 1961 šéfom čs. oddelenia rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Publikoval viaceré zbierky svojich článkov a esejí. Zomrel 20. apríla 1978 v New Yorku.

1905 – v Prahe sa narodil český herec, dramatik, spisovateľ Jan Werich, predstaviteľ medzivojnovej avantgardy, jedna z najobľúbenejších osobností svojej doby. Spolu s Jiřím Voskovcom založili pred 2. svet. vojnou v Prahe Osvobozené divadlo, kde vytvorili dvojicu klaunov V+W. Hrali v množstve divadelných hier, ktoré si sami napísali a nakrútili aj niekoľko filmov, napr. Hej rup, Svět patří nám. Počas okupácie pôsobili obaja v USA. Po vojne sa vrátili do Československa. J. Voskovec neskôr emigroval, J. Werich zostal a bol členom viacerých divadiel v Prahe. Hral vo filmoch: Císařův pekař a pekařův císař, Byl jednou jeden král, Až přijde kocour, v televízii Uspořená libra, Medvěd. Vydal rozprávky a prózy: Fimfárum, Tři veteráni, Italské prázdniny, Potlach. Zomrel 31. októbra 1980 v Prahe.

1911 – v meste Tampico, Illionois, USA, sa narodil americký filmový herec a politik Ronald Reagan. V mladosti obľúbený hollywoodsky herec. Hral napr. vo filmoch: Kings Row, This is the Army, Hong Kong, Storm Warning, Prisoner of War. Republikán, v rokoch 1967-75 guvernér Kalifornie. V úrade prezidenta USA bol v rokoch 1981-1989 a patril medzi najväčších amerických prezidentov v 20. storočí. V domácej politike sa preslávil oživením hospodárstva, jeho pôsobenie na medzinárodnej scéne je späté s cieľavedomou antikomunistickou politikou, ktorá dospela v roku 1989 ku pádu železnej opony. Niekoľko rokov bol vážne chorý, trpel Alzheimerovou chorobou. Narodil sa 6. februára 1911 v meste Tampico, Illionois, USA. Zomrel 5. júna 2004.

1918 – zomrel rakúsky maliar a grafik Gustav Klimt, významná osobnosť európskej secesie a symbolizmu, spoluzakladateľ Viedenskej secesie, v roku 1897 jej prvý predseda. Vynikajúci portrétista, venoval sa i krajinomaľbe. Narodil sa 14. júla 1862.

1922 – skočila sa Washingtonská konferencia (od 12. 11. 1921) predstaviteľov USA, Veľkej Británie, Francúzska, Talianska, Japonska, Číny, Belgicka, Holandska a Portugalska, na ktorej stanovili delenie sfér vplyvu v Tichomorí a na Ďalekom východe po 1. svetovej vojne a obmedzujúce námorné zbrojenie.

1923 – zomrel americký astronóm Edward Emerson Barnard. Objavil šestnásť komét, piatu planétu Jupitera a v roku 1916 hviezdu s najväčším vlastným pohybom, ktorú pomenovali po ňom. Narodil sa 16. decembra 1857.

1924 – osadu Rybô na svahu Krížnej vo Veľkej Fatre zasypala lavína. Pri tomto nešťastí zahynulo 18 ľudí.

1936 – v Novom Smokovci zomrel básnik moderny Vladimír Roy. Prvé básne publikoval v periodikách, knižne vyšli v zbierkach Rosou a tŕním, Keď miznú hmly, Peruťou sudba máva, Cez závoj. Zbierka Zvlnený kameň ostala v rukopise. Prekladal z angličtiny, francúzštiny, maďarčiny a nemčiny. Vnuk J. M. Hurbana. Narodil sa 17. apríla 1885 v Kochanovciach.

1952 – zomrel kráľ Veľkej Británie a Severného Írska od r. 1936 a indický cisár 1936 – 1947 Juraj VI. Syn Juraja V., otec kráľovnej Alžbety II. Na trón nastúpil po abdikácii svojho brata Eduarda VIII., ktorý pred oficiálnou korunováciou oznámil úmysel oženiť sa s dvakrát rozvedenou Američankou Wallis Worfield Simpsonovou. Eduard VIII. bol prvým panovníkom vo Veľkej Británii, ktorý sa dobrovoľne vzdal trónu. Juraj VI. sa narodil 14. decembra 1895.

1990 – zomrel komunistický politik Viliam Šalgovič, v rokoch 1975 – 1989 predseda Slovenskej národnej rady, exponent normalizačného obdobia. Narodil sa 12. decembra 1919 v Ružindole.

 SITA

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs