Hodnotný základ

5.feb 2013

Z tlačovky vo vláde Srbska

PRVÉ VÝSLEDKY SČÍTANIA V POĽNOHOSPODÁRSTVE

– Každá štvrtá domácnosť v Srbsku sa zaoberá poľnohospodárstvom. Priemerné gazdovstvo tohto druhu u nás vlastní 4,5 hektára pôdy, jednu kravu, štyri ošípané, tri kozy, dvadsaťsedem kusov hydiny, jeden včelí úľ a jeden menší traktor. V štáte je 3,4 milióna hektárov obrábateľnej pôdy, nad 630 000 poľnohospodárskych domácností a viac ako 400 000 traktorov. V Srbsku sa na obyvateľa obrába pol hektára poľnohospodárskej pôdy, najviac v Stredobanátskom obvode (1,4 ha) a vôbec v Banáte. Možno to vysvetliť okolnosťou, že je tam hodne poľnohospodárskych plôch a málo obyvateľov. Najmenej pôdy tohto druhu je v nišavskej, raškej a jablanickej oblasti, medzi 0,20 a 0,30 ha na hlavu obyvateľa. Keďže sú porovnania vždy zaujímavé, možno uviesť, že v roku 2010 na území Európskej únie poľnohospodárske gazdovstvo priemerne využívalo 17,9 hektára: najmenej na Malte (0,9 ha), najviac v Českej republike (152,4 ha). Priemerná rozloha všetkých poľnohospodárskych gazdovstiev u nás (domácnosti a právne osoby) je 5,3 hektára. V Čiernej Hore sa priemerne využíva 6,3, v Chorvátsku 5,6, v Slovinsku 6,5 hektára, – uviedol riaditeľ Republikového štatistického úradu (RŠÚ) Dr. Dragan Vukmirović 1. februára v Belehrade, pri prezentovaní prvých výsledkov vlaňajšieho sčítania v poľnohospodárstve.

Je ich ozaj mnoho a sú mimoriadne hodnotné. V súpise totiž účinkovalo vyše šesťtisíc anketujúcich, vyše tisíc inštruktorov, pätnásť regionálnych koordinátorov, takmer osemsto členov obecných súpisových komisií. Predmetom ich záujmu bolo takmer 940-tisíc domácností a 4 200 právnických osôb.

Riaditeľ Vukmirović akciu, ktorá sa konala od 1. októbra do 15. decembra 2012, s dozvukmi v januári tohto roku (kontrolný súpis), ocharakterizoval ako najnáročnejšiu a najzložitejšiu v doterajších dejinách ústavu. Príčin je viac: jednou je, že sa posledné komplexné sčítanie tohto druhu konalo pred vyše polstoročím (v roku 1961), druhou je jej objem, treťou nutnosť vypracovať novú metodológiu a pôsobiť v korelácii so Svetovým programom súpisu poľnohospodárstva 2010 (OSN – FAO), ako aj podľa návodov Eurostatu. Hodnota zistených údajov sa zistí a začne prejavovať od konca tohto a v budúcom roku, keď svetlo sveta má uzrieť približne desať tematických zväzkov venovaných jednotlivým oblastiam pôdohospodárstva.

Vincent Degert, vedúci Delegácie Európskej únie v Srbsku, ktorá sčítanie podporila sumou deväť miliónov eur, vraví, že podujatie, na ktoré sa čakalo viac ako päťdesiat rokov, je skutočne dobrým základom na vypracovanie dlhodobej stratégie rozvoja poľnohospodárstva, tiež vidieckeho rozvoja. Je to zvlášť dôležité z aspektu primeraného využívania prostriedkov z predprístupovej pomoci EÚ. Navyše, poľnohospodárstvo je odvetvie, v ktorom vzniká 15 percent hrubého národného dôchodku, ktoré tvorí desať percent exportu, z ktorého príjmy má približne každý piaty občan u nás. Je najdôležitejším vývozným odvetvím, s najvýraznejším suficitom, ktorý máme aj v obchodovaní s Európskou úniou: predvlani jeho hodnota bola dvesto, vlani až päťsto miliónov eur.

Jedným zo základov lepšieho využívania jeho skutočných možností sú hodnoverné údaje, ktoré konečne máme. Ibaže ich treba čím súrnejšie začať uplatňovať.

                                                                                           Oto Filip


J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs