Hraboš poľný – škodca aktívny aj počas zimy

1.feb 2013

OCHRANA RASTLÍN

Hraboš poľný (srb. poljska volucharica) – Microtus arvalis je drobný hlodavec s dĺžkou tela 83 až130 mm, dĺžka chvosta je 27 až47 mm a hmotnosť 12 až 57 g. Farba chrbta je hnedosivá, brucha belavá. Uši má široké a krátke, nohy krátke, pri pohybe sa mu brucho ťahá po zemi. Chvost má krátky, nedosahuje polovicu dĺžky tela. Hraboše sa v prírode rozmnožujú obyčajne od začiatku apríla do konca septembra. V stohoch slamy, ale aj na poli v podmienkach miernej zimy sa môžu množiť po celý rok, ale slabšou intenzitou. Má mimoriadne vysoké rozmnožovacie schopnosti. Pohlavnú zrelosť mláďatá nadobúdajú po dvoch mesiacoch. Gravidita samičky trvá 3 týždne, počet vrhov je 3 – 6 ročne a má 4 – 9 mláďat. Teoreticky v ideálnych podmienkach päť párov hraboša poľného počas jedného roka môže dať až 6 miliárd potomkov. Na šťastie takéto podmienky v prírode nie sú. Populačná hustota 50 – 100 jedincov na hektár na jar sa do septembra zväčší na 1 200 až 2 400 jedincov.

 

EKOLÓGIA

Hraboš poľný (foto: internet)

Hraboše sa vyskytujú zvyčajne na suchších biotopoch, najviac na ornej pôde, kde vyhrabávajú rozvetvenú sieť nôr v hĺbke 5 –40 cm. Rozmnožovanie hraboša veľmi ovplyvňujú poveternostné podmienky. Vyhovuje im teplá suchá jar, dlhá teplá jeseň a tiež suchá a nie príliš chladná zima s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou. Nevyhovuje im vlhká, daždivá a hmlistá jeseň a zima. Všeobecne im nevyhovuje vlhké počasie. Vo vlhkých rokoch sú časté rôzne epidémie chorôb. Chladné zimy im vyhovujú, sneh ich chráni pred chladom. Chladné zimy bez snehu im nevyhovujú.

Vyhovujú im plodiny, ktoré poskytujú úkryt a potravu po celý rok a kde nie sú ich nory poškodzované hlbokou orbou. V minulosti boli pre hraboša vyhovujúce viacročné krmoviny. Teraz mu vyhovujú obilniny pestované v monokultúre a repka. V porastoch repky majú hraboše dostatok potravy na prežitie zimy. Rastliny repky poskytujú bohatú potravu a hustý porast s veľkými listami až do mrazu chráni hraboša proti prirodzeným nepriateľom. Populácia hraboša v repke výrazne lepšie prezimuje než v iných plodinách. Od kvitnutia sa repka stáva nevhodnou potravou a hraboš migruje do obilnín, kde nachádza nadbytok potravy. Ak po obilnine nasleduje repka a príprava pôdy je minimalizačná, môže sa v repke silne premnožiť.

Na hraboše priaznivo vplýva aj zaburinenosť porastov a zavlažovanie, neskorý zber a keď polia zostanú nezorané dlhšiu dobu po zbere a najmä minimalizačné spracovanie pôdy.

Hraboše majú veľa prírodných nepriateľov. Významné sú denné a nočné vtáky: sovy, sokoly atď. Líška denne skonzumuje 30 až 40 jedincov.

 

ŠKODLIVOSŤ

Hraboš je široko polyfágny škodca, ktorý sa môže živiť na okolo 200 druhoch pestovaných a divorastúcich rastlinách. Živí sa v priestore približne15 mokolo nory. Potravu prijíma počas celého roka, najviac sa živí zelenými časťami rastlín, kým podzemné časti a zrná konzumuje menej. V zimnom období sa živia mladými rastlinami obilnín alebo repky, v porastoch ďateliny a lucerny koreňmi a v ovocných sadoch kôrou mladých ovocných stromov. Zapríčiňuje významné škody trvalého charakteru: napadnuté rastliny pšenice a repky nemôžu regenerovať poškodené časti, rastliny lucerny a ďateliny s poškodenými koreňmi hynú a na tých miestach rastú buriny, poškodené ovocné stromy sa sušia. V zimnom období im neprekáža ani snehová pokrývka, v nej kopú chodby. Obilniny poškodzujú aj na jar a neskoršie podhrýzajú steblá a žerú zrná z klasov. Poškodzujú aj rôzne druhy tráv, kukuricu v jeseň, ako aj korene a podzemné časti cukrovej repy, zemiakov a mrkvy.

Hraboše spôsobujú významné škody pri premnožení, následkom poškodení rastlín musí porast byť preoraný. Typické pre hraboše je periodické premnoženie, ku ktorému dochádza približne každých päť rokov po miernych zimách a suchých letách. V niektorých rokoch sa takmer nevyskytujú.

 

OCHRANA

Ochrana proti hrabošom sa vykonáva agrotechnickými, biologickými a chemickými opatreniami. Z preventívnych agrotechnických opatrení významné sú tieto: načas vykonaná žatva či zber obilnín, kukurice, slnečnice a sóje s čo najmenšími stratami.  Po zbere je potrebné z pozemku odstrániť pozberové zvyšky – slamu, listy z repy alebo vňať zo zemiakov. Podmietku urobiť hneď po žatve a včas urobiť hlbokú orbu. Najúčinnejšie opatrenie je načas vykonaná hlboká orba, ktorá zapríčiňuje búranie chodieb a mechanické ničenie mnohých jedincov. Oraním možno zničiť 85 až 90 % populácie hraboša. Správna príprava pôdy pred sejbou ozimín tiež negatívne vplýva na jeho rozmnožovanie. Treba sa vyhýbať siatiu ozimín po sóji, slnečnici a cukrovej repe.

 

BIOLOGICKÁ OCHRANA – PODPORA PRIRODZENÝCH NEPRIATEĽOV

Úspešne vykonané agrotechnické opatrenia pomáhajú predátorom v biologickom boji proti hrabošom. Vyorávaním sa hraboše dostávajú na povrch pôdy a sú ľahkou korisťou predátorov. Dlhodobo je potrebné zvyšovať podiel drevín v krajine, ktoré nevyhovujú hrabošom, ale umožňujú rozšírenie prirodzených nepriateľov, najmä dravých vtákov. Biologická ochrana proti hrabošom pomocou prirodzene sa vyskytujúcich šeliem a dravcov je lákavá, ale v praxi ťažko uskutočniteľná. Dravci môžu brániť dočasne premnoženiu hrabošov, ale iba v prípade, že krajina je vhodná pre ich rozmnožovanie. V okamihu gradácie populácie škodcov sa nedokážu rýchlo rozmnožiť, a tak zabrániť škodám spôsobeným hrabošmi. Preto je potrebné podporovať prirodzených nepriateľov aj mimo populačnej gradácie hrabošov.

 

CHEMICKÁ OCHRANA

Účinná ochrana proti hlodavcom je len vtedy, ak sa robí pravidelná kontrola výskytu hraboša a v prípade potreby následná aplikácia. Povolené prípravky je možné použiť len dávkovaním priamo do nôr tak, aby k nástrahe nemali prístup voľne žijúce zvieratá a vtáctvo. Potrebu zásahu určujeme na základe počtu používaných východov z nôr. Na jar aplikáciu vykonávame vtedy, ak zistíme už stredný výskyt hrabošov, a to je od 41 do 100 použitých nôr na 1 hapôdy. Najčastejšie sa používajú prípravky s účinnou látkou fosfid zinku (Zn3P2) alebo fosfid hliníka. Tieto prípravky patria k najnebezpečnejším látkam používaných vo voľnej prírode, môžu ohroziť necielené organizmy, ako sú vtáky, cicavce, ale aj človeka, preto treba starostlivo dodržiavať všetky odporúčania uvedené na etikete prípravku.

Ing. Ján Tancik, PhD.

SPU Nitra, Katedra ochrany rastlín

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs