Hugo Chávez zomrel po dvojročnom boji s rakovinou

6.mar 2013

Venezuela si úmrtie dlhoročného prezidenta uctí siedmimi dňami štátneho smútku. Pohreb sa uskutoční v piatok. (Foto: ARCHÍVNE SITA/AP)

Venezuelský prezident podľahol vo veku 58 rokov infekcii dýchacích ciest. Imunitu mu oslabila rakovina.

Na pohľad vyzeral nezničiteľne. S nevyčerpateľnou energiou neustále cestoval po krajine i zahraničí, každú nedeľu usporadúval televízne relácie dlhé niekoľko hodín, a po telefóne dokázal od skorého rána karhať svojich ministrov.

Štrnásť rokov určoval všetko, čo sa vo Venezuele stalo, ale od utorka musí krajina hľadať jeho nástupcu.

Venezuelský prezident Hugo Chávez vo svojich 58 rokoch prehral dvojročný boj s rakovinou.

V priamom prenose štátneho rozhlasu a televízie o tom Venezuelčanov v utorok informoval jeho viceprezident Nicolas Maduro.

„Je to chvíľa hlbokej bolesti,“ povedal Maduro obklopený ministrami Chávezovej vlády, keď oznamoval prezidentovo úmrtie.

„Musíme sa teraz zjednotiť viac ako inokedy,“ odkázal Venezuelčanom. „Naši ľudia sa môžu spoľahnúť na vládu mužov a žien, ktorí sa zaviazali ich chrániť.“

Na verejnosti nebol tri mesiace

Symbol latinskoamerického socializmu sa z rakoviny v panvovej oblasti opakovane liečil na spriatelenej Kube.O jeho zdravotnom stave a možnom úmrtí sa v posledných dňoch opakovane špekulovalo.Chávez sa neobjavil na verejnosti tri mesiace, odkedy podstúpil štvrtú vážnu operáciu 11. decembra. Odvtedy ho videli len najbližší.Venezuelská vláda do utorka iba pripúšťala, že stav hlavy štátu je kritický. Dopoludnia oznámila, že Chávezov stav sa opäť zhoršil, keď sa k dýchacím ťažkostiam pridala nová, údajne vážna infekcia dýchacích ciest, súvisiaca s jeho oslabenou imunitou.Chávez podľa viceprezidenta zomrel v utorok o 16:25 miestneho času (21:55 SEČ) na respiračnú infekciu

Hugo Chávez
  • O revolúcii hovoril už v roku 1982.
  • K neúspešnému pokusu o prevrat sa odhodlal o desať rokov neskôr, na dva roky skončil vo väzení.
  • V roku 1998 už úspešne kandidoval za prezidenta.
  • Referendom si umožnil kandidovať neobmedzene.
Zdroj: SME
J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs