Ja som Charlie

9.jan 2015

Ja som Charlie

Foto: www.telegraph.co.uk

Foto: www.telegraph.co.uk

Slobodu ako možnosť voľby. Demokraciu ako toleranciu, uctievanie rozličností, právo na vlastnú a rešpektovanie cudzej mienky…Všetko to sa pokúsili pošliapať moslimskí extremisti, identifikovaní ako francúzski občania alžírskeho pôvodu bratia Said a Cherif  Kouachiovci spolu s komplicmi,  stredajším útokom na  redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo v Paríži. Zavraždili pritom dvanásť redaktorov, vrátane štyroch kľúčových karikaturistov, zranili jedenásť zamestnancov. Časopis však nezastavia: namiesto bežných 60-tisíc kusov, to ďalšie je naplánované na stredu, v náklade milión exemplárov.

Teroristický skutok spôsobil oprávnenú vlnu rozhorčenia tak vo Francúzsku, ako aj na iných svetových križovatkách. Úctu kolegom vlastnými kresbami vyjadrujú karikaturisti z celého sveta, kým na početným  sústrastných a protestných zhromaždeniach obyvatelia Francúzska ceruzkami  a odkazom Je suis Charlie – Ja som Charlie,  odsúdzujú vraždy spôsobené moslimskými fanatikmi. V Belehrade sa pred Francúzskym kultúrnym strediskom vo štvrtok večer konalo zhromaždenie usporiadané našimi združeniami novinárov na podporu kolegom, ďalšie bude dnes v Novom Sade.

Smútok, ohromenie, rozčarovanie… Je veľa emócií, ktoré spôsobila najväčšia teroristická akcia  v novšich dejinách Francúzska. Extrémizmus a fanatizmus je ako hlúposť: točí sa v kruhu dlho, úporne hľadajúc všetky pukliny a trhliny v snahe prejaviť sa. Akýmkoľvek spôsobom. Obete si pritom nevyberá. A to, čo môže byť nemenej zlé, je keď jedno zlo podnecuje ďalšie. Lebo, najhoršie a  najhlúpejšie by bolo  stotožňovať extrémizmus so všetkými moslimami a vybíjať si zlosť na nich… Vlajkonosičmi zla sú len a len zločinci. Tresty sú pre nich. A v tom by sme mali mať absolútne  jasno. Lebo  v opačnom prípade je tu risk ocitnúť sa na prahu alebo na strane zla.

A tu sa útoky vo Francúzsku nekončia. Podľa najnovších informácií, ktoré prináša Sky News, útočníci obsadili jednu tlačiareň a držia rukojemníkov…

 

Oto Filip

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs

Napísať komentár

0 komentárov

Zatiaľ žiadne komentáre!

Môžete byť prvý, kto komentoval tento príspevok !

Napísať komentár
Zobraziť komentáre

Napísať komentár

PODMIENKY POUŽÍVANIA
Komentáre, ktoré obsahujú vulgárne, urážlivé, rasistické alebo šovinistické odkazy nebudú zverejnené. Prosíme čitateľov, aby pri písaní komentárov dbali na pravopisné pravidlá. Komentáre napísané veľkými písmenami nebudú zverejnené. Názory vyjadrené v komentároch predstavujú osobnú mienku autora komentára a nekorešpondujú s názormi redakcie Hlasu ľudu. *

Najnovšie komentáre

  • Jaro

    Jaro

    Toto ste chceli Slováci, toto? Aby vám reč zanikla, tlač a slovenské slovo? A čo ste čakali, keď ste si…

    Zobraziť článok
  • Jasna

    Jasna

    Nak sa nezhovarame o kadrovani aj kto chodil po obci nahovarat ludi za koho abi hlasovali.Jedna rodina na čele,ktora bola…

    Zobraziť článok
  • jasnovidec

    jasnovidec

    už dávno čanak nemá takú silu ako v roku 1992 ked mu voliči verili. sklamal, lebo bol pri moci a…

    Zobraziť článok
  • Jan

    Jan

    Canak deli sendvice a je separatista ako vecina slovakov seliakov preto hlasi v Petrovci. V hlavach gazdov seliakov sa sniva…

    Zobraziť článok
  • spolu žiť

    spolu žiť

    Mali by byť všetci traja Slováci, alebo aspoň dvaja ak sa pozeráme na tú etnickú proporciu na úrovni lokálnej samosprávy.

    Zobraziť článok