Jarmok umenia plný snaženia

5.aug 2017

Jarmok umenia plný snaženia

V prvom pláne: predstaviteli partnerských miest

Obľúbený a navštívený, rušný a krásny. Spravidla s bohatým kultúrno-umeleckým programom, ponukou  rok čo rok rozmanitejšou. Hádať netreba dlho: aj pri štyridsať stupňových horúčavách, dnešný Jarmok umenia mal celý rad svojich milovníkov a návštevníkov. Zrejme pre  tropické počasie, bolo ich síce o čosi menej ako pred rokom, no to neznamená, že nebolo čo vidieť, nakúpiť, alebo kopa možností, so známymi  sa stretnúť…

Na úvod: hudobné a slovné sólo

V uvítacom príhovore predseda obce Srđan Simić podotkol, že aj tohtoročnými Slovenskými národnými slávnosťami obec realizuje projekt Európa pre občanov a občianky, čo robila i vlani. Tiež to, že  hostia zo Slovenska a Chorvátska prišli i preto, aby  prezentovali dobré európske skúsenosti.

Pred nim pozdravné prejavy mali predstavitelia partnerských miest, ako aj Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade.

“Verím, že toto podujatie bude úspešné, však  má už bohatú tradíciu. Držím vám palce a prajem vám peknú zábavu,” podotkol pán Vencel.

Slovenské pochúťky lákali mnohých

Aby potom slová vystriedal rytmus tanca, spevu, hudby. Prehliadka speváckych a folklórnych súborov, našich a zahraničných, bola ozaj atraktívnym zážitkovým programom. No nevystali ani produkty skutočných majstrov ľudových a iných remesiel, atmosféra poznačená zvláštnym šmrncom jedinečnosti. Okamihy na nezaplatenie, láska nielen k tradícii, ale i k dnešku. Všetko to  na petrovskej Ulici maršala Tita a v jej bezprostrednom okolí.

Strety tradície a umenia, jednotlivcov a spolkov, známych a neznámych. Výstavisko dobrej nálady, hudby, plánov, projektov. Umenie v neskutočných podobách. Príbehy o ľuďoch, našich a iných. A ku všetkému účastníci hudobno-folklórneho programu ako prameň  dobrej nálady. Veď sú Slávnosti. A ten jeden deň jarmočný musí byť stále iný, podľa možnosti z roku na rok krajší.

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954)
Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu.
V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu.
V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu.
V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam.
Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál.
Kontakt:filip@hl.rs