Jazyk je archaizovaný

5.feb 2013

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: Doc. PhDr. VÁCLAV ŠTĚPÁNEK, PhD., FILOZOFICKÁ FAKULTA MASARYKOVEJ UNIVERZITY, BRNO

– Ako vnímate postavenie českej menšiny v Srbsku a považujete ju za jeden z mostov spolupráce medzi dvoma štátmi?

– Česká menšina, ktorá v súčasnosti žije v okolí Belej Crkve, je už dosť málopočetná. Keďže dokonca nemá ani české školy, tá jej mládež je určitým spôsobom srbizovaná, zabúda na materinský jazyk, ktorý pretrváva hlavne u starších obyvateľov. Je to rozdiel od českej menšiny, ktorá žije v rumunskej časti Banátu, kde je obklopená tým rumunským obyvateľstvom a kde sa čeština preto zachovala ešte v archaickej forme z 19. storočia, keď českí obyvatelia tam prišli. Na otázku, či česká menšina môže byť mostom spolupráce medzi Srbskom a Českou republikou, by som odpovedal: určitým spôsobom áno. Ale tým spôsobom, že tie kultúrne styky, tak ako vždy boli, aj zostanú na inej úrovni ako vzťahy iné. Lebo česká menšina u vás sa vždy a hlavne zaoberala poľnohospodárstvom, čo najčastejšie bolo jedným z limitujúcich dôvodov rozvoja uvedených vzťahov.

                                                                              Zaznamenal: O. Filip

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs