Je tu hodne spoločného

9.apr 2013

Hosť z Modeny: Luca de Pietri

REGIONÁLNA SPOLUPRÁCA: VOJVODINA – EMILIA ROMAGNA

Starší a skúsenejší pomáha mladšiemu a neskúsenejšiemu. Tento návod neplatí len v živote jedincov mnohých druhov, ale aj v regionálnej politike a spolupráci Európskej únie. Dokladov je neúrekom. Jedným zo súčasných bol i nedávny pobyt predstaviteľa talianskeho regiónu Emilia Romagna Lucu de Pietriho, ktorý má na starosti projekty na Balkáne, v Novom Sade. Prišiel presvedčiť sa o potenciáloch Vojvodiny, ktorá netají záujem o spoluprácu s talianskou oblasťou aspoň v troch sférach: poľnohospodárstve (na základe spoločných projektov), bezpečnosti potravín, ako aj vo zveľadení sociálnych a zdravotníckych služieb.

– Možno je najlepším vstupom do rozhovoru niekoľko údajov o regióne, z ktorého ste…

– Jeho hlavným mestom je Bologna a máme veľmi silný priemysel, vrátane farmaceutického, poľnohospodárstva a spracovania potravín. Netreba, samozrejme, zabúdať ani automobilky. Po druhej svetovej vojne región, z ktorého som, bol najchudobnejší v Taliansku. Dnes naše podniky patria k najvýznamnejším výrobcom a spracovateľom potravín nielen v talianskych, ale aj v európskych rámcoch.

– Pri toľkom počte európskych regiónov, čo vplývalo na to, že ste sa rozhodli spolupracovať práve s Vojvodinou?

– Boli tu viaceré činitele: len keď si všímame ten zemepisný aspekt, badať, že sa región, z ktorého prichádzam, veľmi podobá Vojvodine. V obidvoch prípadoch ide o veľké roviny, na ktorých je len niekoľko brehov, prípadne jedna či viac hôr, ako aj významné rieky. Čiže, je tu viac analógií, od tých zemepisných, po tie, týkajúce sa priemyslu, poľnohospodárstva, inej výroby…

– Zrejme nejde o začiatky, ale o pokračovanie spolupráce?

– Konkrétne, doteraz na regionálnej úrovni, dominovala spolupráca s Pokrajinským fondom pre európske záležitosti. Ako región sme priamo spolupracovali predovšetkým s vašimi obcami. Ide menovite o Pančevo a Nový Sad, ktorým sme pomáhali na ceste európskej integrácie. V tejto chvíli si prajeme, aby naša univerzita pomohla vašim študentom pri rôznych školeniach. Nielen to. Chceli by sme spoluprácou s Vojvodinou zároveň podnietiť váš priemyselný rozvoj. V mojom regióne žije asi štyri a pol milióna obyvateľov, čo je oveľa menej ako v Srbsku, no máme až štyrikrát väčší hrubý národný dôchodok než Srbsko. Preto je jasné, čo vplýva, že sme sa rozhodli ísť v takomto smere.

– Ide teda o konkrétny prejav regionálnej spolupráce…

– Keďže my, tak ako aj Vojvodina, máme kancelárie v Bruseli, pred istým časom sme pokrajine ponúkli širšiu spoluprácu s cieľom prispieť k odstráneniu istých bŕzd a zátarás objavujúcich sa na vašej európskej ceste. Zjavne nastúpila chvíľa, keď sa musíme lepšie poznať, viac vedieť o vzájomných možnostiach. Musím podčiarknuť, že Európska únia nepozostáva len z Európskeho parlamentu a iných orgánov, ale ju tvorí aj množstvo menších, vzájomne úzko spolupracujúcich spoločenstiev. Tak je moje mesto Modena zbratané s Novým Sadom už tridsaťpäť rokov. Je to tiež jeden z vážnych, možno rozhodujúcich dôvodov rozhodnutia pomôcť Novému Sadu, Vojvodine, Srbsku na ceste európskej integrácie. I týmto spôsobom – pomocou, vás ubezpečujeme v presvedčení, že pri európskej orientácii nie ste odkázaní len na seba, ale stále môžete počítať aj s nami.

                                                                                       Oto Filip


J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984)
Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je redaktorkou online vydania.
Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí.
Súčasne je aj členkou redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet.
V roku 2014 dostala tretiu Cenu novín Hlas ľudu a v roku 2015 prvú cenu novín Hlas ľudu.
V oblasti prekladateľstva spolupracuje s Verejným servisom RTS a RTV Vojvodina.
E-mail: panikova@hl.rs