Jeden novinár – jedna redakcia

18.júl 2013

Vyštudoval manažment na súkromnej valjevskej Fakulte manažmentu v Sombore. Upozornil na seba nielen skutočnou novinárskou žilkou, ale aj celkom obstojnou slovenčinou v rámci vzdelávacieho kurzu Žur-škola. Daniel Sakal hovorí, že materčinu si cibril tak, že pomerne často navštevoval Slovensko. Zaoberá sa podnikaním, t. j. účtovníctvom v rodinnom podniku, a zároveň sa angažuje i v Slovenskom kultúrnom stredisku so sídlom v Bajši, ktorého cieľom je ochrana kultúrnych tradícií: organizuje výstavy a iné podujatia významné pre tamojších Slovákov.

Daniel Sakal

Daniel Sakal

– Ani to vraj nie je všetko…?

– Pripravujem aj vysielania v Obecnej verejno-informačnej ustanovizni Rozhlas a televízia Báčska Topola. Založená bola roku 2003, najprv začala vysielať program v srbskej reči, potom i v maďarskej a od januára 2006 sa začalo spoločné vysielanie slovenské, rusínske a nemecké. S ohľadom na to, že Nemcov je v obci len asi 50, vysielanie po nemecky, ak sa nemýlim, ide už len raz za mesiac a v rámci ustanovizne pôsobia srbská, maďarská, slovenská a rusínska redakcia.

– Ako a čo vysielate po slovensky?

– Raz v týždni vysielame informácie z našej obce a z iných slovenských osád vo Vojvodine. Experimentálne televízne vysielanie sa rozbehlo v septembri až novembri roku 2011, keď sme vlastne využívali nahrávky, respektíve zostrih príspevkov Televízie Petrovec. Vlastné experimentálne vysielanie sme odštartovali vlani v júli. Najprv sme sa orientovali na čítanie správ zo štúdia, neskoršie pribudli príspevky z terénu, rozhovory s našimi Slovákmi; od januára bežného roku vysielame polhodinku po slovensky každú sobotu a nedeľu od 16.30 do 17.00.

– Koľko zamestnaných je v ustanovizni, v ktorej pracujete?

– Ak sa nemýlim, sme tam súhrnne dvadsiati traja.

– Príspevky chystáte sám, sú originálne, alebo ide o preklady?

– Predovšetkým ich pripravujem sám, jednu časť mi však poskytnú kolegovia zo srbskej a maďarskej redakcie, prekladám ich a „na oplátku“ im poskytujem svoje príspevky. Iné rozhlasové príspevky si sám nahrám a strihám, zatiaľ čo pri príprave televíznych mám na pomoci kameramanov a technikov v strižni.

– Zrejme pracujete ako honorárny spolupracovník…

– Robím to aj za honorár, aj ako volontér; nie je to zaplatená práca, ale robím ju preto, aby tunajší Slováci nezabudli na slovenskú reč.

– Robíte teda rozhovory aj s tunajšími Slovákmi, ktorí ešte hovoria po slovensky?

– Áno, v Bajši ešte stále je asi 120 Slovákov a menší počet žije v Báčskej Topole a v okolí. Medzi nimi sú aj lekári, veterinári a iní vysokoškolsky vzdelaní ľudia, s ktorými buď robím menšie rozhovory alebo od nich získavam podklady pre správy z oblastí, v ktorých pôsobia.

– Ako si zabezpečujete hudbu?

– Na štarte nás hudobne zaopatril Rádio Nový Sad a neskoršie sme sa vynaliezali sami: odchádzali sme na hudobné festivaly vojvodinských Slovákov, kde sme natáčili hlavne ľudovú hudbu a piesne. Tretím zdrojom, z ktorého sme sa zásobili hudbou, je, pravdaže, Slovensko.

– Máte spätnú informáciu o sledovanosti vašich vysielaní?

– Áno. Ľudia ich radi počúvajú a pozerajú.

– Je možné, že slovenské vysielania v dohľadnej budúcnosti nebudete pripravovať sám?

– Bolo by to veru i pekne i dobre, akiste aj ľahšie a kvalitnejšie, ibaže z hmotných dôvodov to zatiaľ určite nie je možné…

Juraj Bartoš

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs