K 150. výročiu narodenia Adely Greisingerovej (1867 – 1940)

6.dec 2017

K 150. výročiu narodenia Adely Greisingerovej (1867 – 1940)

Práve dnes uplynulo presne 150 rokov od narodenia Adely Greisingerovej, agilnej, významnej ženy, pracovníčky, ktorá celé desaťročia slúžila príkladom a konala v prospech svojho ľudu a svojho prostredia.

Podľa genealógie podanej Jánom Podhradským Adela Kubániová sa narodila 6. decembra 1867 v Hložanoch. Jej otec, Ján Kubáni, bol učiteľom a vynikajúcim spevákom. Kubániovci mali päť detí a Adela bola ich najstaršou dcérou. Z jej súrodencov sestra Lujza bola vydatá za obchodníka v Pivnici Pavla Šustera, sestra Ema bola učiteľkou a vynikajúcou herečkou v ochotníckom divadle v Petrovci, zatiaľ čo brat Július bol učiteľom, a potom aj správcom základnej školy v Petrovci a po založení slovenského gymnázia v tejto dedine i jeho prvým, hoci len dočasným riaditeľom.

Ján Kubáni zomrel v pomerne mladom veku, roku 1883 v Hložanoch. Už v roku 1887 sa Adelina matka s deťmi presťahovala do Petrovca. Adela, ako najstaršia dcéra, už od malička pomáhala matke a mladší súrodenci ju v tom nasledovali. Vzhľadom na to Adela si zachovala obdivuhodnú energiu a chuť do práce počas celého života.

Adela Greisingerová

Roku 1892 sa vydala za Eduarda Greisingera (1865 – 1942), učiteľa v Petrovci. E. Greisinger sa venoval i poľnohospodárstvu, potom aj obchodu s týmito výrobkami. Adela mu v tom pomáhala. Vôľa k práci ich nikdy neopúšťala a v plnom rozsahu sa venovali aj kultúrnej činnosti a dobročinnej práci.

Adela bola od mladi členkou divadla a spevokolu v Petrovci. Nebolo ani jednej zábavy alebo predstavenia, na ktorých by sa nezúčastnila. Po prvýkrát roku 1903 vystúpila v divadelnej hre Škriatok. Možno oprávnene tvrdiť, že sa so sestrami Adelou a Emou začalo nové obdobie petrovského ochotníckeho divadla. Okrem toho roku 1906 Adela nacvičila so žiakmi prvé detské predstavenie v Petrovci Jozefovi bratia v Egypte. V rokoch po prvej svetovej vojne bola predovšetkým aktívna ako režisérka a nacvičila s domácimi ochotníkmi viac desiatok predlôh v Priemyselnom čítacom kruhu, v Sokolskej jednote, Združení slovenských žiakov na gymnáziu a MOMS Petrovec.

V povojnovom období sa zintenzívnila aktivita aj v ženskom hnutí. Od založenia viac ako 20 rokov bola predsedníčkou petrovskej pobočky Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve SCHS. Tu s ostatnými agilnými ženami konala pozoruhodnú osvetovú a dobročinnú prácu, venovala sa aj mládeži, so spolupracovníčkami usilovne zbierala ľudové kroje, výšivky, rôzne náradie a riad, najmä zo starších čias, aby sa tak zachránili pamiatky pre ďalšie generácie. Pod jej vedením boli položené základy Národopisného múzea, ktoré vďaka jej pričineniu a profesora Michala Rapoša potešiteľne rástlo. Na základe vykonaných zbierok sa každoročne usporadúvali výstavy, predovšetkým počas Slávností.

Keď sa zakladala Matica slovenská v Juhoslávii, Adela bola zakladajúcou členkou a zároveň i členkou užšieho výboru Matice. Činná bola aj v Sokole, najmä pri usporadúvaní SNS. Dožila sa 74 rokov, keď po krátkej chorobe umrela 20. decembra 1940. Pochovaná bola na petrovskom cintoríne.

Na začiatku tohto roku bolo počuť iniciatívu v roku 150. výročia narodenia Adely Greisingerovej položiť pamätnú dosku na dom, v ktorom bývala a pôsobila. Táto žena si to určite zaslúžila. Iba si treba pozrieť do svedomia a pohnúť tam, kde táto iniciatíva uviazla.

J. ČIEP
J. ČIEP

JAROSLAV ČIEP (1970)
V súčasnosti je redaktorom v týždenníku Hlas ľudu.
V rokoch 2000 až 2009 zastával funkciu riaditeľa Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade.
V Knižnici Štefana Homolu v rokoch 1996 až 2000 ako riaditeľ zorganizoval a prezentoval zo 40 dokumentárnych výstav z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine.
Kontakt: ciep@hl.rs