Kartičky delia aj žiaci, päťky iba učiteľ

8.mar 2013

Učiteľ musí u detí vzbudiť záujem o to, čo ich má naučiť. Netreba na ne vrieskať. Mal by ovládať individuálnym plánom práce so žiakmi. Deti nie sú rovnaké; podaktoré, keď prišli do 1. triedy, nevedeli ani poriadne chytiť ceruzku. Takéto myšlienky vyslovil Miroslav Báďonský, učiteľ Základnej školy Jovana Popovića v Suseku, oddelenia v Lugu, prv než sme spustili nahrávač a spýtali sa ho na úvod rozhovoru:

– Ako to, že máte triedu, v ktorej sa spoločne učia prváci a štvrtáci; ujatý je predsa model, podľa ktorého sa spolu učia prváci a tretiaci ako i druháci a štvrtáci…?

– V období, keď moja dcéra študovala (teraz je učiteľkou v Erdevíku), aj sám som sa rozhodol pre doškolenie. S ohľadom na to, že sme do tried museli zapisovať aj deti s určitými poruchami, ktoré znemožňujú ich plynulý vývin, museli sme presedlať na inkluzívny spôsob vzdelávania. Nevedeli sme – ako na to. Pri písaní diplomovej práce obaja sme sa čiastočne zaoberali spôsobom práce s deťmi, ktoré majú osobitné potreby. Pri písaní diplomových prác sme sa dopracovali k záveru, že by bolo lepšie spojiť 1. a 4. triedu, alebo 1. a 2. než 1. a 3., respektíve 2. a 4.

– Prečo?

– Ak jednotliví žiaci nezvládli látku v 1. triede, v budúcom školskom roku, ako druháci, budú znovu počúvať tú istú látku spolu s prvákmi a určite sa im viac toho „nalepí“. Problém je iba vtedy, keď máme v triede prvákov a štvrtákov, ako práve teraz, lebo sú navzájom vekovo a intelektuálne pomerne vzdialení. Lež pravda je aj to, že štvrtáci s veľkou chuťou pomáhajú prvákom osvojiť si látku, ktorú sami zvládli v 1. a 2. triede. Inak terajší štvrtáci sú perfektná trieda: ako druháci a tretiaci všetci bez výnimky boli výborní žiaci. Mienim, že aj terajší prváci, ktorých na štarte „krášlila“ výrazná nedisciplína, budú taktiež vynikajúca generácia. Už aj preto, že vo štvrtákoch majú dobrý vzor.

Učiteľ Miroslav Báďonský

– Vaši prváci sa vraj vyznačujú prehnanou živosťou. Ako ste sa s ňou vyrovnali?

– Ešte kým boli škôlkari, ich vychovávateľky hovorili, že takéto čosi nikdy predtým nemali. Naskutku som mal s nimi na štarte aj sám riadne problémy v dôsledku ich hyperaktivity. Ešte horšie to bolo na hodinách angličtiny, keď sa polovica žiakov bezstarostne hrala. Ani čo by neboli v škole, zacvičili si na žinenkách, vyvreskovali, naháňali sa po triede… Chcel som kolegyni angličtinárke pomôcť, ale nevedel som ako. Napadlo mi, že to skúsim metódou futbalových rozhodcov: keď žiak dačo vyparatí, dostáva žltú kartu. Po druhej žltej nasleduje červená a kto ju dostane, zostáva v ten deň jednu školskú hodinu na doplnkovej výučbe. Najprv na doplnkových hodinách zostávali po dvaja – traja – štyria, neskoršie ich bolo menej a teraz už na doplnkové chodievajú značne zriedkavejšie. Disciplína sa zmenila na nepoznanie; občas upratovačka vojde do triedy uprostred hodiny, nazdávajúc sa, že sme odišli, lebo je v triede úplné ticho. Teda riešili sme problém bez kriku a hádok: žlté a červené karty zapisujeme na oznamovaciu tabuľu…

– A oni to berú športovo…

– Presne tak. Stáva sa dokonca, že ani neviem, čo žiak spáchal a sám si zapíše „kartičku“. Rodičom sa pozdáva takáto metóda, nuž zvyknú povedať: „Keď si zaslúžili, nech zostanú na doplnkových…“

– Čo hovoria číselné ukazovatele, pokiaľ ide o počet žiakov v Lugu?

– Odkedy bola sprivatizovaná cementáreň v Beočíne, pracuje v nej len veľmi malý počet Lužanov. Predtým ich tam bolo zhruba 100 a mali veľmi dobré platy. Tunajší ľudia sa teraz už zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom a obhospodarujú len menšie výmery. Mnohí odchádzajú za pracovnými príležitosťami do Talianska, na Slovensko a inde. Jedným z následkov prehlbujúcej sa neistoty je i menší počet detí.

– Môžete to nejako ilustrovať?

– Niekoľko rokov za sebou žiaci našej školy dostávali darčeky z Kresťanského evanjelizačného strediska v Petrovci. Vtedy sme v škole mali aj 80 žiakov a len v jednej triede – nie kombinovanej – bolo až 25 žiakov. Pracujem tu už 31 rokov a počet 80 žiakov klesol na 28 – v dvoch kombinovaných triedach… Hrozné!

– V školstve platí zásada: čím menšie prostredie, tým väčšie problémy. Ako sa s nimi vyrovnávate? Ako ste zásobení učebnými pomôckami?

– Pred 5 – 6 rokmi naši pokrajinskí funkcionári Anna Tomanová-Makanová a Martin Zloch nám pomohli zabezpečiť prostriedky na čiastočné zrenovovanie školy, tiež pri kúpe nábytku a učebných pomôcok. Teraz to ide ťažšie, aj v dôsledku všeobecnej krízy, nazdávam sa však, že máme pomerne dobré podmienky. Už tretí rok vykurujeme plynom. Pred takými ôsmimi rokmi sme mali prípad, že chlapci naháňali dievčence a strašili ich – hadmi, ktoré sami nachytali. Nevedeli sme, o aký druh hadov ide, až kým sme v istom časopise nezistili, že šlo o hady jedovaté, ktoré sa do učebne dostali s drevom na vykurovanie. Našťastie, nikomu sa nič nestalo, ale prestali sme vykurovať drevom.

– Ako máte riešené stravovanie žiakov?

– Žiaci si prinášajú jedlo sami. Naša škola je malá, neoplatí sa, aby sme zamestnali aj kuchárku, ako tomu bolo v päťdesiatych rokoch, keď žiakov bolo podstatne viac. Nemáme školskú jedáleň; žiaci jedia v triedach, ale vždy si po sebe upracú.

– Kto je okrem vás zamestnaný v škole v Lugu?

– V druhej kombinovanej triede, s tretiakmi a druhákmi pracuje kolegyňa Miluška Kolárová. Škôlkarov v predškolskej ustanovizni má pod dohľadom vychovávateľka Jarmila Melegová a upratovačkou je Anna Križanová. Pred 6 – 7 rokmi tu boli až štyria učitelia.

– Po absolvovaní prvých štyroch ročníkov základnej školy v Lugu žiaci chodia do vyšších ročníkov v Suseku. Ako na nich vplýva zmena prostredia, a to, že sa tam už musia učiť po srbsky?

– Vo vyšších triedach sa učia slovenčinu ako materinský jazyk – každý deň. Tento predmet vyučuje Ruženka Kolárová. Zmena, ktorú ste spomenuli (všetky predmety, okrem slovenčiny, sa vyučujú v srbčine) je pre deti najmä na štarte istým problémom, zato to majú ľahšie neskoršie v stredných školách.

– Sú žiaci v lužskej škole iba Slováci, alebo…?

– Nie. Už asi polovica prvákov je zo zmiešaných rodín, všetci však výborne hovoria po slovensky. Mám vo zvyku niektoré menej známe termíny v slovenčine povedať im aj po srbsky, najmä štvrtákom, ktorí to budú potrebovať vo vyšších triedach.

 

Juraj Bartoš

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU
21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs